Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom životného prostredia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a osobitných predpisov. Jednou z týchto úloh je aj zabezpečenie označovania osobitne chránených častí prírody a krajiny.
V podstate celé územie Slovenska je do istej miery chránené. Pre územnú ochranu sa ustanovuje v zákone päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na celom území Slovenskej republiky platí najnižší prvý stupeň ochrany a uplatňujú sa tu ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny.
Niektoré časti krajiny, kde sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, sú chránené vo väčšej miere ako ostatné a platia tu vyššie stupne ochrany.
Poznáme rôzne kategórie chránených území, ktoré vytvárajú sústavu chránených území. Každá kategória chráneného územia má svoju definíciu a charakteristiku zo zákona. Poznáme nasledovné kategórie chránených území: chránená krajinná oblasť (CHKO), národný park (NP), chránený areál (CHA), prírodná rezervácia (PR), národná prírodná rezervácia (NPR), prírodná pamiatka (PP), národná prírodná pamiatka (NPP), chránený krajinný prvok (CHKP), chránené vtáčie územie (CHVÚ), súkromné chránené územie a obecné chránené územie.
Jedným zo základných členení je ich delenie podľa rozlohy na veľkoplošné chránené územia s rozlohou nad 1000ha (VCHÚ) a maloplošné chránené územia s rozlohou do 1000ha (MCHÚ). K veľkoplošným chráneným územiam patria CHKO a NP, ktoré predstavujú základ chránených území.
Podrobnosti o označení chránených území sú ustanovené v §52 zákona a §19 vyhlášky č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
Na označenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú tabule so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom s uvedením príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma; to neplatí, ak ide o súkromné chránené územie a obecné chránené územie. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť alebo o národný park a jeho ochranné pásmo, uvádza sa ich celý názov. Tabule sa umiestňujú na priesečníku hranice chráneného územia s pozemnou komunikáciou, ako aj chodníkmi, najmä náučnými a turistickými chodníkmi
Tabuľa so štátnym znakom na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30 cm, na označenie chránených stromov 15 cm × 10 cm. Na tmavozelenom podklade v hornej časti tabule je umiestnený štátny znak, pod ním nápis bielej farby.
Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený stĺpik zabezpečený proti poveternostným vplyvom, tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm na kovovú rúrku s vhodným priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia alebo ochranného pásma v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu alebo sa citlivo umiestňujú na kôru jeho kmeňa.
Okrem tabule sa prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné prvky a ich ochranné pásma a zóny, ako aj zóny A a B chránených krajinných oblastí a národných parkov označujú pruhovým označením ich hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi lomovými bodmi.
Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm, oddelenými medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika, dolný pruh je v podstate len polpruh, vyznačuje sa len po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, ochranného pásma alebo zón. Čiže z vonkajšej strany chráneného územia vidíme dva pruhy, ak sa pozeráme z vnútra, vidíme iba jeden pruh.
Chránené územia a ich časti a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením, a to:
a) tabuľami s rozmermi 40 cm × 30 cm s doplňujúcimi informáciami o chránenej časti prírody napísanými zeleným písmom na bielom podklade, ktorými môžu byť najmä názov, rozloha, charakteristika, spôsob vyznačenia hraníc chráneného územia v teréne; spravidla sa umiestňujú pod tabuľou so štátnym znakom,
b) grafickými tabuľami s rozmermi 10 x 10 cm alebo tabuľami s textom, ktoré vyjadrujú niektoré zakázané alebo prikázané činnosti, najmä vo vzťahu k verejnosti,
c) panelmi rôznej veľkosti podávajúcimi špecializované informácie o náučných lokalitách alebo o náučných chodníkoch alebo ucelenejšie informácie o chránených častiach prírody v turistických strediskách a na iných vhodných miestach.
Na území Národného parku Poloniny a v jeho územnej pôsobnosti máme 7 národných prírodných rezervácií, 14 prírodných rezervácií, jednu prírodnú pamiatku http://nppoloniny.sopsr.sk/priroda-2/maloplosne-chranene-uzemia/ a 3 chránené stromy. Predstavujú naše najvzácnejšie poklady (2432, 77 ha – 8, 16 %), ktoré je dôležité v rámci ich ochrany v teréne vymedziť ich označením, čo zabezpečuje Správa Národného parku Poloniny. Okrem ich vyznačenia v teréne tabuľami, panelmi a pruhovým značením predpísaným spôsobom, Správa NP Poloniny zodpovedá za označenie hraníc vlastného územia národného parku a osobitne jeho ochranného pásma v teréne. Stav označenia osobitne chránených častí prírody a krajiny je pravidelne kontrolovaný Okresným úradom Snina v rámci okresnej revízie chráneného územia, resp. Okresným úradom Prešov v sídle kraja v rámci krajskej revízie chráneného územia.
V rámci pracovného harmonogramu údržby dobrého stavu označenia našich MCHÚ, sme minulý týždeň obnovovali značenie Prírodnej rezervácie Grúnik.
PR Grúnik je prírodná rezervácia, kde platí štvrtý stupeň ochrany, ktorá sa nachádza sa v katastrálnom území obce Stakčín. Predmetom ochrany je ochrana zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav s fytogeograficky významným výskytom zriedkavých druhov východokarpatskej flóry na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Nachádza sa tu východokarpatský druh čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorá rastie na flyšovom podklade Laboreckej vrchoviny v údolí Cirochy. V lesných spoločenstvách bukových dubín vytvára bohaté zárasty spolu s teplomilnými sprievodcami duba, ako sú hrachor čierny, medunica medovkolistá, čermeľ hájny, kručinka farbiarska. Vzácny je výskyt kručinôčky krídlatej (Genista sagittalis) v okrajových častiach rezervácie, tento druh patrí na Slovensku z z hľadiska ohrozenosti k potencionálne ohrozeným (NT). Nachádza sa tu v sprievode teplomilných druhov spoločenstiev Brachypodieta pinnati. Z ďalších vzácnejších druhov je prítomný v Karpatoch vzácny pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis). PR sa nachádza na mierne zvlnených, k juhu orientovaným bázam svahov s vypuklým reliéfom v okrajových častiach, ľudovo nazývaným – „hrúnok“. Bola vyhlásená v r. 1982 na výmere 4,60 ha, pôvodne ako chránené nálezisko (kategória vyplývajúca z vtedajšieho platného zákona č. 1/1955 o štátnej ochrane prírody) s názvom „Hrúnok“. Názov sa s účinnosťou novely zákona musel z pomenovania „Hrúnok“ zmeniť na „Grúnik“ na základe odporúčaní jazykovednej komisie, keďže pôvodný názov bol nespisovný.
admin