Jar je obdobím, kedy sa príroda prebúdza: postupne sa k nám vracajú sťahovavé vtáky, prebieha nápadité a húfne tiahnutie žiab, na oblohe vídať jedinečné svadobné rituály dravých vtákov, objavujú sa prví zástupcovia motýľov. Koncom marca a v priebehu apríla  sa zo zimnej letargie prebúdza väčšina živočíchov (plazy, ježe, jazvece, plchy, netopiere) – všade vôkol cítiť, že príroda ožíva. Zvlášť v jarnom období by sa mal človek v prírode správať ohľaduplne, stíšene, pokojne a pokorne, mal by si uvedomovať, že je tu vzácny čas – rodí sa nový život.

Osobitý pokoj potrebujú vtáky v čase hniezdenia (sú to predovšetkým mesiace marec až jún). Na jar sa k nám vracajú sťahovavé druhy vtákov. Prichádzajú z veľkých diaľok, prekonávajú mnohé ťažké prekážky (nedostatok potravy, počasie, vyčerpanosť, ohrozenia človekom – lov v niektorých krajinách), aby práve tu zahniezdili a vychovali svoje potomstvo. Najzraniteľnejším obdobím je čas, keď samica sedí na znáške (zohrieva ju) a tiež obdobie, keď sú mláďatá ešte veľmi malé. Ak sa človek k hniezdu priblíži príliš blízko (napríklad, aby ho pozoroval, či vyfotil), samička zo znášky odletí a hniezdo pozoruje z diaľky. Niektoré druhy sú však tak citlivé na vyrušenie, že aj keď sa človek od hniezda vzdiali, samička hniezdo opustí a o mláďatá sa viac nestará. Tiež sú situácie, keď sa pri vyrušení samica na hniezdo nevráti dostatočne rýchlo, vtedy môže znáška – vajíčka zachladnúť, prípadne môžu mláďatá bez matkinho zahrievania uhynúť, zvlášť v nepriaznivom, chladnom počasí. Treba mať na pamäti, že vyliahnuté mláďatá sú takmer bezmocné. Liahnu sa neoperené, nevidia, odkázané sú na starostlivosť rodičov. Preto v prípade, ak človek pri potulkách prírodou natrafí na obývané vtáčie hniezdo, je dôležité nepribližovať sa, nechať hniezdo nepovšimnuté. Záujem ľudí o pozorovanie a „učenie sa zážitkom“ nás síce teší, ale je veľmi dôležité správne situáciu vyhodnocovať a zamýšľať sa,  či svojim správaním živočíchom neubližujeme, či náš záujem o prírodu a pozorovanie nespôsobí úhyn, smrť. V súčasnosti je na trhu veľmi veľa kvalitných prírodopisných filmov, ktoré nám potrebné informácie a vedomosti o živote živočíchov poskytnú. V Európe sa čoraz častejšie presadzuje zásada, že vtáky sa počas hniezdenia nefotia a fotky sa nezverejňujú, aby neinšpirovali k takémuto konaniu ďalších ľudí. Takáto zásada v posledné roky je intenzívne preferovaná napríklad aj u kolegov v susednom Poľsku, v Bieščadskom národnom parku. Stotožňujeme sa s ňou.

„Medvediu službu“ vtáčím spoluobyvateľom človek robí aj vtedy, keď chce pomôcť nájdeným mláďatám, slabo lietajúcim, práve vyleteným z hniezda, o ktorých sa mylne domnieva, že ich opustili rodičia. Skutočnosť je však taká, že nikto sa o mláďatká nepostará tak dobre, nikto ich správne nevychová tak ako samotní rodičia. V prípade malých spevavcov sú šance na záchranu v takýchto prípadoch minimálne.

Nálezy mláďat sú najintenzívnejšie v mesiacoch máj a jún, kedy opúšťajú hniezda. Najväčšiu skupinu „zachránených“ vtákov tvoria myšiarky ušaté. Tieto nočné dravce si hniezda nestavajú, využívajú staré, opustené príbytky iných druhov, ako vrany, straky, krkavce, prípadne hniezda veveričiek. Obľúbeným miestom na zahniezdenie sú staré polodutiny i vhodné vtáčie búdky. V marci, až v apríli začína samička znášať vajíčka (zvyčajne 4-5, v rokoch hojných na hraboše 6-7 kusov). Samec je starostlivý, prináša jej potravu. Mláďatá sú v hniezde 3 – 4 týždne. Potom prichádza obdobie, kedy sa najčastejšie stávajú obeťami ľudskej nevedomosti. Mladé sovíčatá, ktoré ešte nie sú schopné lietať, sa cez deň ukrývajú zvyčajne na vetvách stromov. Je to pre nich náročné obdobie. Ozývajú sa hlasným monotónnym nápaditým pískaním vo večerných a nočných hodinách. Tým  na seba upozorňujú rodičov, ktorí ich vyhľadávajú a prinášajú im potravu. Niekedy sa stáva, že mladé sovíča z konára stromu spadne. V takomto prípade môže človek pomôcť tým, že mláďatko vysadí na strom, prípadne ho položí na nejaké vyvýšené miesto (vo výške cca 2 metre), aby mu neublížila líška, mačka či pes. Jeho rodičia ho určite nájdu a postarajú sa oň. Rozhodne ho netreba brať domov. Napriek tomu, že na to dlhodobo upozorňujeme, každoročne takéto prípady na Správe NP Poloniny riešime. Návrat takýchto odchovaných mláďat do prírody je vždy pre jedinca náročný, a často neúspešný. V prípade, že človek sovíča umiestniť na vyvýšené miesto nedokáže, je potrebné nás zavolať, poskytnúť informácie o lokalite, situáciu vyriešime (kontaktujte nás na čísle 112, zabezpečená je nepretržitá služba). Myšiarky ušaté často obývajú aj mestské či obecné zóny, staré parky v blízkosti ľudských obydlí, preto prosíme obyvateľov takýchto lokalít, aby boli v tomto období k sovám tolerantní a ich piskľavé zvukové prejavy vydržali – keď sovy podrastú, osamostatnia sa a tieto miesta opustia. Ide napríklad o lokality: staré parky v Stakčíne, Uliči a Snine, parkový areál pri budove Okresného úradu v Snine.

Je potešujúce, že mnoho ľudí v období zimy vtáctvo prikrmuje, aby im ťažké obdobie so snehom pomohli prekonať. Pripomíname však, že v teplom jarnom období prikrmovanie už opodstatnené nie je. Vtáctvo si dostatok potravy dokáže zabezpečiť. Prikrmovanie v tomto čase môže mať negatívne dôsledky – stáva sa návykovým.

S novou jarou v prírode prichádzajú na svet aj mláďatá cicavcov (medveď hnedý: december- február, jazvec lesný: január – marec, líška hrdzavá: marec – apríl, vlk dravý: apríl – máj, rys ostrovid: máj – jún). Neohľaduplné správanie človeka, prípadne jeho nevedomosť,  môže mať až tragické následky. Aj tu platí, že v prípade nájdenia mláďat v prírode, sa ich nedotýkame, neberieme ich so sebou, nechávame ich na pôvodnom mieste. V opačnom prípade im nepomáhame, ale naopak – ubližujeme. O zdanlivo opustených mláďatách rodičia vedia (sú výnimočné prípady, keď sú rodičia uhynutí). Napríklad mláďatká raticovej zveri samice ukryjú na bezpečné miesto, v ich blízkosti sa nezdržiavajú, aby neprilákali predátorov. Ale pravidelne sa k nim vracajú, aby ich nakŕmili materským mliekom. Často dochádza k stretnutiu človeka a mláďat zajaca poľného, keďže obýva aj polia v blízkosti ľudských sídel. Malé zajace sa rodia osrstené, majú otvorené oči a krátko po narodení sa dokážu hýbať. Matka ich necháva osamotene, niekoľkokrát v priebehu dňa ich chodieva kŕmiť. Je to jej taktika ochrany mláďat pred predátormi. Avšak ľudia ich považujú za opustené, majú tendenciu pomáhať a zachraňovať ich. Aj tu, tak ako pri väčšine živočíchov, je potrebné mať na pamäti, že zvieratá majú veľmi dobre vyvinutý čuch a mláďatá nasiaknuté ľudským pachom, sú matkami odvrhnuté. Najlepším riešením je dané miesto – nálezisko čo najrýchlejšie opustiť, aby sa rodič k svojim mláďatám mohol bezpečne vrátiť.

S takýmto správaním človeka, keď v snahe pomôcť vo svojej nevedomosti ublížil, sme sa pred 5 rokmi stretli aj v prípade vzácnej šelmy – rysa ostrovida. V lesnom poraste, v blízkosti lesného skladu, boli nájdené dve rysie mláďatká. Ich „objavitelia“ v domnienke, že sú opustené, ich priniesli k nám. Rozhodne nepostupovali správne. Dvojmesačné mláďatká zrejme matka na dané miesto uložila a sama odišla na lov. Sú prípady, že dôjde k úhynu matky. Vtedy je potrebné mláďatá niekoľko dní z primeranej vzdialenosti sledovať, situáciu vyhodnotiť, až potom pristúpiť k pomoci mláďatám.

Veľkým nebezpečenstvom pre mláďatá ukrývajúce sa v tráve (predovšetkým mláďatá sŕn, zajacov, hniezdiacich vtákov ako chrapkáče, bažanty, jarabice) sú jarné práce na poli. Pracovníci s kosačkami a ťažkými mechanizmami zvieratá nevidia, keďže tie sú zvyčajne v tráve zaľahnuté a schované. V dôsledku toho dochádza každoročne k početným zraneniam a úhynom. Riešením je plašenie zvierat prostredníctvom ľudí alebo psov na vôdzke pred samotnou realizáciou jarných prác.

Veľkú „neplechu“ v jarnej prírode dokáže narobiť aj pes, ktorý človeka na potulkách sprevádza. Voľne pustený pes spôsobuje v lese rozruch medzi zvieratami a vtákmi. Vystupuje tu v úlohe prirodzeného predátora. Pes ich plaší a stresuje, rozdeľuje mláďatá od ich rodičov. Aj keď vyzerá psí miláčik akokoľvek nevinne a mierumilovne, vie mláďatká usmrtiť alebo uštvať tak, že napokon zahynú. Tragicky sa často končia osudy rodičov mláďat, ktoré v takýchto prípadoch odvádzajú pozornosť od svojho potomstva, bránia ich pred nebezpečenstvom útokov psa. Preto je potrebné predovšetkým v čase príchodu nových mláďat v prírode držať svojho psa na vôdzke.

Pripomíname, že v území národného parku je v zmysle návštevného poriadku pohyb psa bez vôdzky zakázaný.

Text: Mgr. Iveta Buraľová