S ústupom zimy sa v území Národného parku Poloniny naplno rozbieha aktivita, ktorá je zameraná na vyznačovanie stromov ponechaných na dožitie. Na základe zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa do tejto aktivity zapojili tri subjekty, a to Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) Ulič, š. p., Lesy SR, š. p. – Lesná správa Nižná Jablonka a  Lesopoľnohospodársko urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo (LPUPS) Zvala. Financovanie je zabezpečené z Operačného programu Kvalita životného prostredia (OPKŽP).

Chránené územia, ktoré sa môžu do tejto výzvy OPKŽP zapojiť musia mať schválené dokumenty starostlivosti. V území Národného parku Poloniny sa plánované opatrenia realizujú v súlade s Programom starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017 – 2026, ktorý je takýmto požadovaným dokumentom starostlivosti. Jedná sa o opatrenie v oblasti ochrany biodiverzity, ktorého cieľom je zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu v lesných ekosystémoch vybraných chránených území.

V Národnom parku Poloniny tvoria v súčasnosti 64,32% hospodárske lesy, ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov. Od 1.1.2020 platí prísnejšia legislatíva pre spôsoby hospodárenia v národných parkoch, podľa ktorej je tu možné hospodáriť len prírode blízkymi spôsobmi. Ponechanie stromov na dožitie predstavuje špecifický typ opatrenia v lesoch národného parku, v rámci ktorého má obhospodarovateľ lesa uhradený primeraný zisk za stromy, ktoré budú ponechané v lesných porastoch na prirodzené dožitie. Tieto stromy by boli podľa platných programov starostlivosti o lesy vyťažené v rámci naplánovaného hospodárenia v lesoch.

Stromy na dožitie sa nevyťažia, ich finančná  hodnota bude obhospodarovateľom lesa kompenzovaná a v evidencii zásob porastov bude ich objem odpísaný. Teda obhospodarovateľ lesa dostane za drevo zaplatené akoby bol strom vyťažený, no strom pritom reálne zostane v poraste.  Pri plánovaní hospodárskych zásahov v porastoch so stromami na dožitie v ďalších decéniách (program starostlivosti o lesy sa vyhotovuje vždy na desať rokov = decénium) sa zásoba stromov na dožitie nebude zarátavať do zásoby porastu, z ktorej sa vypočítava etát (únosná ťažba) drevnej hmoty pre jednotlivé porasty.

Tieto stromy na dožitie počas svojho života vytvoria možnosti a vhodné podmienky pre hniezdenie vzácnych druhov vtákov, či už európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy, alebo sú zriedkavé na Slovensku. Rovnako poskytnú domov, potravu, ochranu a úkryt nespočetnému množstvu lesných druhov živočíchov a rastlín, čím sa podporí stav biodiverzity (rozmanitosti) lesa.

Pre výber stromov na dožitie podľa projektovej výzvy sú stanovené kritéria, ktoré majú spĺňať, aby mohli byť do projektu zaradené. Majú to byť stromy, ktoré sú súčasťou hornej etáže (vrstvy) lesného ekosystému, musia byť bez výraznejšieho poškodenia, pričom je možné vyberať jednotlivé stromy alebo skupiny stromov, v odôvodnených prípadoch aj ako ucelené časti porastu (stromy v prameništných oblastiach, pozdĺž turistických chodníkov, na strmých svahoch so skalnatými časťami, a pod.). Ďalšou zásadou pri výbere stromov na dožitie je zameranie sa na pôvodné druhy drevín s preferenciou ponechávania viacerých druhov drevín podľa prirodzeného drevinového zloženia. Z ihličnatých drevín bude podporená iba pôvodná jedľa biela, z listnatých drevín oveľa širšie spektrum druhov, s výnimkou duba červeného a agáta. Prioritne by mali byť v porastoch vyberané hrubé alebo vzácne stromy minoritne zastúpených druhov, tzv. cenné listnáče, ako je lipa, brest, javory, jaseň. Jelenia a srnčia zver v podhorských a horských lesoch selektívnym spásaním cenných listnáčov a jedle formuje drevinovú skladbu lesov (iniciálnych štádií lesa) v prospech buka. V dôsledku tohto fenoménu sa nedarí v NP Poloniny dopestovať zmiešané lesy s primeraným zastúpením jedle a cenných listnáčov. Výchova porastov musí podporiť pôvodné a stabilizujúce dreviny, najmä hlbokokorenné cenné listnáče a jedľu, ktoré sú vo flyšovej oblasti Karpatského oblúka najviac schopné zabrániť erózii, zosuvu pôdy a klimatickému fenoménu zhromažďovania mrazového vzduchu v kotlinách. Cielená ochrana a podpora výskytu a zvyšovanie zastúpenia zriedkavých, resp. ohrozených druhov drevín v lesných porastoch znamená zvýšenie biodiverzity fauny a flóry a spoločenskej hodnoty lesa.

Všetky zásady výberu jedincov, resp. skupín stromov na dožitie, ale aj výmena praktických skúseností boli témou terénneho stretnutia lesníkov a ochranárov. Počas dvoch dní vo februári to boli stretnutia v lesoch v správe LPM, š. p. Ulič (Lesné správy Ulič a Stakčín) a v prvom marcovom týždni v lesoch LPUPS Zvala.

Pri ochrane genofondu pôvodných drevín sme sa nestretli prvý krát. Už v roku 1997 sa v území NP Poloniny realizovala inventarizácia minoritne zastúpených lesných drevín a Správa NP Poloniny disponuje podkladmi (popisovými zápisníkmi i mapovými podkladmi) z tohto obdobia. Tieto údaje, ale aj údaje z aktuálnych programov starostlivosti o les tvoria dobrý východiskový podklad pre danú aktivitu. Najnovšie údaje o zásobách porastov a ich druhovom drevinovom zložení v národnom parku máme z lesného hospodárskeho celku (LHC) Starina, ktorý zaberá zhruba polovicu z územia národného parku. V tomto LHC je aktuálne v platnosti nový program starostlivosti o lesy na roky 2020 – 2029. Jeho vyhotoveniu predchádzalo komplexné zisťovanie stavu lesov, ktorého súčasťou je opis všetkých porastov, plochové a prehľadové tabuľky, ktoré poskytujú dobrý prehľad, na aké druhy a jedince stromov sa je potrebné v jednotlivých porastoch zamerať.

Porastové zásoby podľa drevín v LHC Starina

Ako sme sa v teréne zhodli, najdôležitejšie bude pre danú aktivitu naplno využiť bohaté miestne znalosti lesníkov a ich osobitný prístup k značeniu a následnej starostlivosti a ochrane stromov určených na dožitie. Pretože každý lesník si pozná svoj kus lesa najlepšie.

V priebehu trvania projektu, počas troch rokov (2021 – 2023), sa v teréne vyznačí a ponechá na dožitie niekoľko tisíc stromov. Každý strom bude viditeľne označený dvoma zvislými zelenými pruhmi s dĺžkou cca 20 cm (rôzne odtiene neónovej zelenej) na koreňovom nábehu a  vo výške cca 1,3 m nad zemou. Bude zameraná jeho poloha pomocou GPS, rovnako ako jeho dendrometrické charakteristiky a určený druh dreviny.

Spôsob značenia stromov na dožitie v porastoch – Príloha č. 13 Príručky pre prijímateľa štátnej pomoci v rámci OPKŽP „Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu v lesných ekosystémoch vybraných chránených území“. Kríž zelenej farby predstavuje terénne označenie ponechaného hrubého mŕtveho dreva, čo je tiež ďalšie osobitné opatrenie projektu OPKŽP, ktoré sa zatiaľ nerealizuje.

Aj po tomto trojročnom období sa týmto stromom bude venovať zvýšená starostlivosť, v rámci udržateľnosti projektu, ktorá trvá do roka 2028 (5 rokov). Tieto stromy už však nikdy nebudú môcť byť počas svojho života  vyťažené, ani úmyselne poškodené (napr. ťažbou iných stromov v okolí). Je samozrejmé, že praktický význam tejto aktivity výrazne prekoná tieto zmluvné podmienky a pozitívny prínos pre zachovanie biodiverzity poskytnú tieto stromy nielen počas rastu, ale aj po dovŕšení fyzického veku ako „mŕtve drevo“. Aj keď stromy dožijú svoj čas dožitia a odumrú, nesmú byť spracované, či z lesa odstránené a stanú sa zložkou budúceho mŕtveho dreva, a tak súčasťou kolobehu živín v lesnom ekosystéme. Až 30 % druhov žijúcich v lese a väčšina ohrozených druhov v Európe je viazaných na mŕtve drevo. Viac ako polovica druhov húb rastúcich v lesoch je priamo viazaná na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu. Mŕtve drevo je v súčasnosti jedným z najohrozenejších habitátov v lese. Priemerný les Európy má len 5 % mŕtveho dreva v porovnaní s jeho objemom v prírodných lesoch v rezerváciách, čo je kriticky málo. Mŕtve drevo má veľký význam pre biodiverzitu a spoločnosť, preto je nevyhnutné nechať mŕtve drevo žiť nielen v rezerváciách, ale aj v hospodárskych lesoch.

Predpokladáme, že aj verejnosť ocení tieto spoločné aktivity ochranárov a lesníkov a napomôže nám pri ochrane vybraných stromov na dožitie. Odteraz si môže každý vybrať do opatery ten „svoj“ označený strom a sledovať ho ako sa mu darí. Správa Národného parku Poloniny ocení každú informáciu o prípadnom ohrození a nebodaj úmyselnom poškodení, alebo zrezaní týchto stromov.

Text: M. Piroš, Z. Bartušová

Foto: M. Piroš

Fotogaléria vytypovaných stromov na dožitie v lesoch  Národného parku Poloniny