Pitná voda je nenahraditeľnou potrebou pre človeka a spoločnosť. Jej význam a úloha v prírode sú všeobecne známe. Bez vody by nebol život na Zemi, je súčasťou stavby tiel organizmov, nevyhnutnosť pre fotosyntézu, je rozpúšťadlom a prostredím pre život. Voda sa v súčasnosti stáva strategickou surovinou a zásoby kvalitných vôd začínajú limitovať rozvoj spoločnosti. Na účely vyhľadania, ochrany a využitia zdrojov a zásob vôd vyspelé spoločnosti vynakladajú veľké finančné prostriedky.

V Sninskom okrese, v Národnom parku Poloniny, v tomto období prebieha realizácia prieskumných vrtov v Zbojskej doline. Ide o overenie možnosti zabezpečenia vodných zdrojov pre obce Uličské Krivé, Zboj a Novú Sedlicu. Na spomenutý účel bolo investovaných cca 45 –tisíc eur. Aktivita je súčasťou iniciatívy Catching-up regions pre dobiehajúce regióny, ktorú podporuje Svetová banka. Okres Snina, patriaci medzi dobiehajúce regióny, bol s platnosťou od 25. apríla 2018 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Iniciatívu realizuje Prešovský samosprávny kraj (PSK), pričom na štúdiu uskutočniteľnosti už vynaložil nenávratnú finančnú dotáciu vo výške 130-tisíc eur z úradu vlády a z rozpočtu PSK ďalších 16-tisíc eur.

Paradoxne sa v Sninskom regióne nachádza vodárenská nádrž Starina, ktorá zásobuje vodou dva samosprávne kraje – Prešovský a Košický, no obce v jej blízkosti samé nemajú prístup k pitnej vode, ani kanalizácii. Z 34 obcí v okrese je len 10 napojených na verejný vodovod (Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Pichne, Snina, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Strihovce, Ubľa, Ulič a Zemplínske Hámre). Značná časť obyvateľov je zásobovaná z vlastných kopaných studní, ktoré však pre nevyhovujúce odkanalizovanie odpadových vôd v týchto obciach a značné plošné znečistenie, sú z hygienického a zdravotného hľadiska pre pitné účely často nevyhovujúce. Na verejnú kanalizáciu je napojených len 6 z 34 obcí – Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Snina, Stakčín, Ulič, Zemplínske Hámre.

Kvalita života je preto v spomínaných obciach  výrazným spôsobom znížená. Keď sú zrážky, nemajú problém, každý má totiž studňu, ale keď je dlhodobé sucho, je to zložité. Keď sú letá suché, voda z kohútika netečie. Pranie či sprchovanie je problém. Preto v letnom období počas sucha chodievajú v Zboji ľudia s vedrami po vodu na obecný úrad. Vodu vo vedrách si musia odtiaľ vo vlastných rukách nosiť aj starší obyvatelia, ktorí tu tvoria veľký podiel miestnych.

V  Uličskom Krivom mali už v posledných rokoch aj také obdobie, že v obci nemali vodu štyri mesiace. V obci majú z toho dôvodu schválené Všeobecne záväzné nariadenie o dočasnom obmedzení a zákaze užívania pitnej vody pri poklese výdatnosti vodného zdroja. Podľa neho možno dočasne obmedziť alebo zakázať užívanie pitnej vody z verejného vodovodu  v obci na iné účely ako je zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. Užívanie pitnej vody je počas jej nedostatku obmedzené v časových intervaloch, alebo zakázané celodenne, týka sa to používania pitnej vody na polievanie záhrad, ihriska, verejných priestranstiev, polievanie hrobových miest na cintoríne, umývanie áut, napúšťanie bazénov a záhradných jazierok, polievanie klziska, stavebné účely, upratovanie, napájanie a umývanie zvierat. Taktiež majú v obci pre prípad obmedzení zásobovania vodou počas sucha schválené aj Všeobecne záväzné nariadenie o spôsobe náhradného zásobovania vodou a náhradného odvádzania odpadových vôd, ktoré upravuje spôsoby núdzového zásobovania pitnou vodou a stanovuje nárok na presné množstvo na obyvateľa.

Podpora budovania vodovodov funguje už viacero programovacích období, avšak  problémom je, že obce v územnej pôsobnosti NP Poloniny nespĺňajú kritérium minimálneho počtu obyvateľov 2000 osôb a viac. Tieto obce majú veľmi nízky počet obyvateľov od cca 26 do 864. A tak vodovodné cesty nie je možné z projektov finančne podporiť, napriek tomu, že niektoré obce už 15 rokov majú vypracovanú projektovú dokumentáciu.

Z opisu situácie v obciach pochopiteľne vyplýva, že je veľmi zlá. Vodovody majú slúžiť nielen pre priame zvýšenie kvality života lokálnej komunity, ale Prešovský samosprávny kraj má prostredníctvom tejto podpory úmysel  podporiť rozvoj cestovného ruchu v Národnom parku Poloniny, kde je na to vynikajúci priestor. Rozvoj mäkkého cestovného ruchu v území  predstavuje možnosti tvorby nových pracovných príležitostí  pre miestnych obyvateľov vďaka cestovnému ruchu. Žiadny investor tu nič nepostaví, keď nemá vodu. Ani prázdne domy väčšinou nemožno kvôli tomu využívať pre potreby udržateľného cestovného ruchu,  pre individuálnych návštevníkov, alebo malé skupinky ľudí. Kvalitný , „udržateľný“,   ku prírode šetrný cestovný  ruch  v Poloninách,  si v každom prípade vyžaduje základné hygienické  potreby aj v stanových táboroch, chatách, či  súkromných domoch.  Minimálny rozsah gastro služieb je tiež podmienený zásobovaním pitnou vodou.  Aby Poloniny boli živé aj s obyvateľmi, obce v Poloninách potrebujú mať štandard základných potrieb. Vybudovanie základnej infraštruktúry  je nevyhnutné pre zastavenie trvalého odlivu miestnych obyvateľov, pre zlepšenie ich životných podmienok a rovnako pre vytvorenie predpokladov pre trvaloudržateľný rozvoj regiónu.

Riešenie je na dosah a v rámci prebiehajúcich prác sa zrealizuje:

– 50 m hlboký prieskumný vrt v Uličskom Krivom,

– 100 m hlboký prieskumný vrt v Novej Sedlici,

– overí sa výdatnosť prameňa Bystrianskeho potoka v obci Zboj,

– overí sa výdatnosť jestvujúceho vrtu v obci Zboj.

Hydrogeologické pomery prieskumného územia

Miesta na prieskumné vrty boli vybrané na základe hydrogeologických pomerov územia. Množstvo vody zúčastňujúcej sa podzemného obehu závisí na množstve vstupujúcej (infiltrujúcej) vody (zrážky, povrchový tok a pod.) a podmienkach počas infiltrácie (výpar, teplota, porast, geologická stavba a pod.). Obeh a prúdenie podzemnej vody v horninovom prostredí sú podmienené charakterom horniny – jej priepustnosťou, teda schopnosťou prostredia prepúšťať vodu účinkom hydraulického gradientu. V závislosti od geologického charakteru horniny existujú rôzne druhy priepustnosti hornín.

Z hydrogeologického hľadiska patrí záujmové územie do rajónu P 098 „Paleogén povodia Uhu“. Rajón je budovaný prevažne mezozoickými a paleogénnymi flyšovými horninami a na vytváraní zásob podzemných vôd sa tu podieľa takmer výlučne vsakovanie atmosférických zrážok.

Hlavným faktorom podmieňujúcim priepustnosť paleogénnych hornín je ich porušenosť a rozpukanosť. Súvislým hydrogeologickým kolektorom je tu pripovrchová zóna zvýšenej priepustnosti, zasahujúca od povrchu terénu do hĺbky niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov (v území, kde sa realizujú vrty, je to najčastejšie do hĺbky 20 – 40 m). Vytvára sa tu plytký obzor podzemnej vody, ktorý je odvodňovaný buď priamo do údolných náplavov, alebo puklinovými prameňmi v zárezoch dolín, resp. na styku priepustnejších pieskovcov s podložnými ílovcami. Pramene toho typu sú dosť početné, ale ich výdatnosť je pomerne nízka, zvyčajne nepresahuje 0,5 l/s.

Druhým najvýznamnejším hydrogeologickým kolektorom v horninách vonkajšieho flyšového pásma sú puklinové zóny. Sú to strmo, až zvisle prebiehajúce pásma sústredeného intenzívneho rozpukania horninového masívu na tektonických zlomoch. Podzemné vody prenikajú po týchto zónach do väčších hĺbok a zúčastňujú sa hlbšieho obehu podzemných vôd, pričom často ide o tvorbu a obeh minerálnych podzemných vôd.

Prieskumný vrt v Uličskom Krivom

Hydrogeologická preskúmanosť územia je pomerne nízka. Prehľad o realizovaných prieskumných vrtoch (č. 39, č. 40, č. 41, č. 42) je uvedený nasledujúcej mape a tabuľke.

Dno údolia Zbojského potoka vypĺňajú fluviálne náplavy v podobe štrkov. V týchto štrkoch sa nachádza samostatný horizont podzemných vôd s medzizrnovou priepustnosťou a s voľnou hladinou podzemných vôd, ktorá je často v priamej hydraulickej spojitosti s povrchovými vodami. Na vytváraní zásob podzemných vôd sa podieľa infiltrácia povrchových vôd do zvodnenej vrstvy, prítoky podzemných vôd z okolitých svahov a taktiež prieme vsakovanie atmosférických zrážok. Fluviálne náplavy sú na báze tvorené súvislou polohou väčšinou hlinitých a ílovitých štrkov. Na povrchu sú štrky prekryté tzv. povodňovými ílovito-piesčitými hlinami. Fluviálne náplavy v oblasti Uličské Krivé podľa doterajších výskumov dosahujú mocnosť až 13,4 m. Cieľom navrhovaného hydrogeologického prieskumu je overenie možnosti zabezpečenia vodného zdroja pre obec Uličské Krivé z fluviálnych náplavov Zbojského potoka.

V rámci vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu sa navrhuje realizácia jedného prieskumného vrtu do hĺbky 50 m. Záujmová lokalita hydrogeologického prieskumu so zemepisnými súradnicami  N 48.986379° E 22.432399° v nadmorskej výške  269 m n. m., sa nachádza cca 100 m južne od okraja obce Uličské Krivé pri futbalovom ihrisku, na parcele registra C č. 1443, druh pozemku trvalý trávny porast, resp. na parcele registra E č. 1443 zapísanej na liste vlastníctva č. 776. Parcela sa nachádza mimo zastavaného územia obce Uličské Krivé.

Pre dosiahnutie stanoveného cieľa sú v projekte geologickej úlohy navrhované tieto druhy prieskumných prác:

• Vrtné a vystrojovacie práce – realizácia jedného hydrogeologického prieskumného vrtu s označením HUK–1 do hĺbky 50m. následne sa vrt vystrojí tlakovými PVC rúrami s priemerom 140 mm. Takéto vystrojenie umožní jeho následné využitie aj na exploatačné účely (trvalý vodárenský zdroj – studňa).
• Prítokové skúšky – za účelom stanovenia využiteľnej výdatnosti sa vykoná krátkodobá čerpacia skúška v trvaní 3 dní a následná stúpacia skúška v trvaní 48 hodín.
• Vzorkovacie práce – budú pozostávať z odoberania dokumentačných vzoriek navŕtaných hornín v priebehu vrtných prác a jednej vzorky podzemnej vody počas čerpacej skúšky.
• Laboratórne práce – analýzy vzorky podzemnej vody z vrtu HUK-1.
• Geodetické práce – geodetické zameranie parcely č. E-KN č. 1443 v k. ú. Uličské Krivé.
• Výkony geologickej služby – sledovanie, riadenie a koordinácia prieskumných prác, geologické dokumentovanie, záverečné spracovanie.

Prieskumný vrt v Novej Sedlici

Hydrogeologická preskúmanosť územia je pomerne nízka. Prehľad o realizovaných prieskumných vrtoch (č. 45, č. 46, č. 47) je uvedený nasledujúcej mape a prehľade.

Z geologickej stavby skúmaného územia vieme, že údolím Packovho potoka prebieha hlavný tektonický zlom SV – JZ smeru, ktorým je porušená najmä stužická synklinála (synklinála = časť horninovej vrásy prehĺbená, resp. vyklenutá nadol = dolina Stužickej rieky), ktorá je uklonená na juhovýchod. Predpokladá sa, že tektonický zlom prebiehahúci dolinou Packovho potoka by mohol zasahovať až po obec Nová Sedlica do údolia Zbojského potoka. Rozpukaný horninový masív pozdĺž tohto zlomu by mohol do značnej miery drénovať podzemné vody tvorené vsakom atmosférických zrážok v oblasti stužickej synklinály. Navrhovaný prieskumný vrt má overiť možnosť vybudovania vodného zdroja pre obecný vodovod zachytením práve týchto podzemných vôd.

V rámci vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu sa navrhuje realizácia jedného prieskumného vrtu do hĺbky 100 m. Lokalita hydrogeologického prieskumu so zemepisnými súradnicami  N 49.056266° E 22.525502° v nadmorskej výške  478 m n. m., sa nachádza na parcele C-KN č. 1181 v k. ú. Nová Sedlica, cca 630 m severovýchodne od okraja obce Nová Sedlica. Lokalita sa nachádza na hranici vlastného územia Národného parku Poloniny, kde platí tretí stupeň ochrany podľa zákona OPaK, je odlesnená a využíva sa ako sklad vyťaženej drevnej hmoty (prvý lesný sklad v smere turistického chodníka na Kremenec).

Pre dosiahnutie stanoveného cieľa sú v projekte geologickej úlohy navrhované tieto druhy prieskumných prác:

• Vrtné a vystrojovacie práce – realizácia jedného hydrogeologického prieskumného vrtu s označením HNS – 1 do hĺbky 100m. následne sa vrt vystrojí tlakovými PVC rúrami s priemerom 140 mm. Takéto vystrojenie umožní jeho následné využitie aj na exploatačné účely (trvalý vodárenský zdroj – studňa).
• Prítokové skúšky – za účelom stanovenia výdatnosti sa vykoná krátkodobá čerpacia skúška v trvaní 8 hodín a následná stúpacia skúška v trvaní 4 hodín.
• Vzorkovacie práce – budú pozostávať z odoberania dokumentačných vzoriek navŕtaných hornín v priebehu vrtných prác a jednej vzorky podzemnej vody počas čerpacej skúšky.
• Laboratórne práce – analýzy vzorky podzemnej vody z vrtu HNS-1.
• Geodetické práce – geodetické zameranie parcely č. C-KN č. 1181 v k. ú. Nová Sedlica.
• Výkony geologickej služby – sledovanie, riadenie a koordinácia prieskumných prác, geologické dokumentovanie, záverečné spracovanie.

Prieskumné práce v Zboji

V Zboji je veľmi výdatný prameň Bystrianskeho potoka, kde minimálne rok bude prebiehať meranie výdatnosti prameňa, meranie dlhodobých priemerných mesačných zrážok, mesačné úhrny zrážok stanica Zboj za 1 rok, odber vzoriek z prameňa, rozbor vody, výkon geologickej služby a geodetické zameranie prameňa. Zároveň sa overí výdatnosť už jestvujúceho vrtu v obci Zboj do hĺbky 8m.

Výsledkom prieskumov bude vypracovanie záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody v kategórii C, ako podklad pre vydanie povolenia na osobitné užívanie podzemných vôd v zmysle vodného zákona ž. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ukončenie prieskumných prác v Zbojskej doline sa predpokladalo v januári. Napriek vynaloženiu všetkého úsilia všetkých zainteresovaných, aby sa práce zrealizovali čo najrýchlejšie, kvôli technickej náročnosti a prekážkam spôsobených počasím sa termín presúva. V Uličskom Krivom je už vrt zrealizovaný, firma Geotrans Prešov, s. r. o. sa s vrtnou súpravou v najbližšej možnej dobe presunie do Novej Sedlice.

Tieto tri obce nebudú jediné, práce na vyhľadávaní zdrojov pitnej vody budú pokračovať. Riešenie zásobovania pitnou vodou sa týka 24 obcí s počtom 5007 obyvateľov a odkanalizovanie 28 obcí s počtom 6825 obyvateľov obcí Zbojskej, Uličskej, Ubľanskej a Pčolinskej doliny. Ako ďalšia v poradí, podľa slov konateľa Geotrans Prešov pána Ľubomíra Ličáka, s. r. o.,  je v pláne obec Osadné. Aktivita je súčasťou iniciatívy Catching-up regions pre dobiehajúce regióny, na ktorej PSK spolupracuje s Európskou komisiou a Svetovou bankou už dva roky. Ak všetko pôjde hladko, realizácia vodovodov a kanalizácií je naplánovaná do konca roku 2023. Žiadateľmi o nenávratný finančný príspevok budú samotné obce. Predpokladaný investičný náklad pre 28 obcí okresu Snina predstavuje približne 35 miliónov eur bez DPH. PSK podľa jeho hovorkyne Daše Jeleňovej paralelne s realizáciou prieskumných vrtov pripravuje verejnú súťaž na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre Zbojskú dolinu.

Táto aktivita je významná aj pre Národný park Poloniny a pomôže ho zviditeľniť pre turistov. V celom tomto procese je dôležité zachovať nedotknutú a jedinečnú prírodu v národnom parku, ktorá predstavuje devízu, a možno aj jedinú, stále nevyužitú šancu, ktorá môže priniesť významné ekonomické a sociálne úžitky pre regionálny a miestny rozvoj prostredníctvom cestovného ruchu.

Text: Zuzana Bartušová