Významné lesnícke miesta sú lokality výrazným a pozitívnym spôsobom spojené so slovenským lesníctvom a jeho dejinami. Zahŕňajú lesnícke architektonické a technické pamiatky, prírodné pamiatky, stavby, lokality, kde sa odohrali významné udalosti alebo kde pôsobili osobnosti s mimoriadnym vplyvom na vývoj lesníctva. Sieť takýchto miest je tvorená od roku 2007, na základe realizovaného prieskumu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených a v teréne označených 60 lokalít. Odborným garantom vyhlasovania, evidencie a zachovávanie Významných lesníckych miest je Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, ktoré je súčasťou štátneho podniku LESY Slovenskej republiky.

Slávnostné vyhlásenie Pamätníka a náučného chodníka Miroslava Poliščuka – Významného lesníckeho miesta a odhalenie informačnej tabule sa uskutočnilo dňa 14. júla 2023 na trase náučného chodníka, pri rozhľadni na Holici nad obcou Ulič. Podujatie pripravilo Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, v spolupráci kolegov štátneho podniku LESY SR z Odštepného závodu (OZ)  Ulič, zástupcov obce Ulič, pracovníkov Komunitného centra v Uliči, pracovníkov S-NP Poloniny. Súčasťou slávnosti bolo vystúpenie členov Detskej a ženskej speváckej skupiny POLONYNA.

Miroslav Poliščuk sa narodil 27.5.1909 v Zadmiešówke v Poľsku. Stredoškolské a vysokoškolské štúdiá absolvoval vo Ľvove  (vtedy Lemberk) na Ukrajine. Diplom lesného inžiniera získal v roku 1939. Na územie severovýchodného Slovenska sa dostal po II. svetovej vojne, v roku 1945, ako 36-ročný spolu so svojou rodinou. Ako zamestnanec vtedajšej Drevony Košice bol v roku 1950 vyslaný na pracovnú cestu do Uliča. Kraj tejto doliny mu učaroval natoľko, že sa rozhodol, že tu bude žiť. Svoje predsavzatie naplnil a zvyšok svojho života prežil v Uliči. Pracoval v Lesnom závode (LZ) Stakčín, neskôr v LZ Ulič. Vo funkcii hlavného inžiniera Lesného závodu Ulič odpracoval 22 rokov. Tu sa prejavoval  jeho pozitívny vzťah k prírode, vysoká odbornosť a profesionalita. V pralesovitých porastoch videl veľké bohatstvo a dedičstvo pre ďalšie generácie. Svojimi aktivitami sa zaslúžil o vyhlásenie prvých štátnych prírodných rezervácií na území dnešného NP Poloniny – Havešová, Jarabá skala (Riaba skala), Stužica, Rožok, Pľaša. Prírode zasvätil svoj život – nielen ako lesník, ale aj ako dobrovoľník. V roku 1965 založil Zbor ochrancov prírody okresu Humenné so sídlom v Uliči, ktorý bol metodicky usmerňovaný Národným múzeom v Prahe. Bolo to prvé ochranárske združenie na Východnom Slovensko,  jedno z prvých na Slovensku. Jeho členovia sa okrem iného podieľali na vyznačovaní prvých maloplošných chránených území v Poloninách. Miroslav Poliščuk bol známy tiež svojim rozprávačským talentom. Živým opisom prežitého v prírode dokázal nadchnúť a vzbudiť lásku a úctu k okolitému prostrediu u mnohých ľudí všetkých generácií. V pamäti i v srdciach ľudí navždy ostal ako človek, pre ktorého bola príroda zdrojom práce, inšpirácie i potešenia, ktorú vnímal ako darovaný klenot, o ktorý je potrebné starať sa, múdro ho zveľaďovať a naučiť to aj ľudí vôkol seba. Príroda bola pre neho chrámom, z ktorej čerpal energiu, múdrosť i zmysel života. V pamäti ľudí ostali jeho slová: „Všetko živé v prírode je dané Bohom, všetko chce žiť, všetkému patrí obdiv, láska a úcta.“ Aj po odchode do dôchodku bol aktívny v ochrane prírody a stal sa jedným z prvých pracovníkov Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v rokoch 1978-80. Získal viacero ocenení a vyznamenaní. Práve jeho meno nesie prvý náučný chodník v území Národného parku Poloniny – Náučný chodník Miroslava Poliščuka v Uliči. Zomrel 29. mája 1997 v Uliči, kde je aj pochovaný.

Náučný chodník Miroslava Poliščuka patrí k stredne náročným trasám. Začína pri obecnom úrade v Uliči. Je dlhý 9,5 km s 277 metrovým prevýšením. Má 7 zastavení. Je celoročný, samoobslužný, okružný, v zime vhodný na bežky. Trasa značená zelenou farbou vedie po stopách niekdajšej úzkokoľajky starou grófskou cestou lemovanou storočnými dubmi červenými a dubmi močiarnymi na miesto zvané Valalština. Tam v minulosti stál malý poľovnícky kaštielik. Dnes ho pripomína iba časť kamenných základov a zrubová studňa. O tom, že aj v okolitých horách Nastazu sa ukrývali zbojníci, hovoria staré legendy, obrovský balvan na neďalekom vrchu Kopyto a výhražný list z roku 1493, ktorý je dodnes uložený v múzeu vo Svidníku. Túto časť histórie dnes pripomína drevená socha známeho zbojníka. Náučná trasa stúpa k vyhliadkovej veži na Holici (538 m n.m.), ktorá poskytuje krásne panoramatické výhľady na vyhasnuté sopky Vihorlat a Popričny, ukrajinské poloniny, poľské Bieščady i najvyššie časti Bukovských vrchov. Lesným chodníkom sa vracia do dediny.

Text: Iveta Buraľová

Foto: Daniela Galandová, Iveta Buraľová, archív S-NP Poloniny