Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: chránené vtáčie územia (rovnako aj v národnej legislatíve) a územia európskeho významu (po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území).

Na základe vedeckých kritérií a údajov o výskyte biotopov a druhov európskeho významu vznikli v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny návrhy na dve nové územia európskeho významu (ÚEV) SKEUV4088 Lúky za Karcabou a SKUEV4089 Za Skorami.

Tieto územia sú navrhnuté na zaradenie do národného zoznamu ÚEV. V júli a auguste sa uskutočnili prerokovania zaradenia navrhovaných ÚEV do národného zoznamu ÚEV s vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov dotknutých zamýšľanou ochranou. Stretnutia viedol Okresný úrad Prešov v sídle kraja, odbor starostlivosti o životné prostredie. Prerokovanie navrhovaného SKEUV4088 Lúky za Karcabou sa uskutočnilo v Kultúrnom dome v Novej Sedlici a Príslope (6. júla). Prerokovanie navrhovaného SKUEV4089 Za Skorami sa uskutočnilo v Kultúrnom dome v Hostoviciach a Pčolinom (19. august). Na stretnutiach boli zúčastnení oboznámení so základnými údajmi o ÚEV, odôvodnením zaradenia lokality do národného zoznamu, o obmedzeniach vyplývajúcich zo zaradenia ÚEV do národného zoznamu a spôsoboch náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Zároveň na tomto pléne dostali vlastníci, správcovia a nájomcovia dotknutých pozemkov priestor na vyjadrenie k zaradeniu navrhovaných ÚEV do národného zoznamu.

Po vyhodnotení pripomienok vlastníkov a užívateľov pozemkov z týchto stretnutí v ďalšom postupe takto prerokované územia ministerstvo životného prostredia spracuje ako návrhy na zaradenie do národného zoznamu ÚEV spolu s ďalšími ÚEV z celého Slovenska a vypracovaný zoznam predloží  na schválenie vláde. Až následne sa národný zoznam ÚEV pošle na schválenie Európskej komisii.

Slovensko sa dnes nachádza vo štvrtej etape dopĺňania ÚEV. Doteraz Slovenskom predložené zoznamy boli Európskou komisiou vyhodnotené ako nedostatočné, či už počtom alebo veľkosťou. Zle pokryté sú najmä lúčne biotopy a problematická je ochrana napríklad u nížinných a podhorských kosných lúk, ktoré sú na Slovensku relatívne bežný biotop, ale ich ochrana je slabá.

Po schválení národného zoznamu vládou Slovenskej republiky a Európskou komisiou sa uvedené územia v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny stanú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Slovensko prostredníctvom nich prispeje k ochrane prírodného dedičstva Európy – predovšetkým lúčnych biotopov európskeho významu nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a bezkolencové lúky (6410) a druhu európskeho významu kobylka Štysova (Isophya stysi).

Územie európskeho významu SKUEV4088 Lúky za Karcabou

ÚEV je tvorené viacerými lokalitami v k. ú. Dara, Príslop, Topoľa, Ruský Potok a Nová Sedlica.

Výmera: navrhovaná rozloha 4413026 m², cca 441,30 ha (bude sa upravovať na základe výstupov z prerokovania, po dohode s vlastníkmi a užívateľmi)

Súčasný stupeň ochrany: 2 (súčasť ochranného pásma NP Poloniny)

Navrhovaný stupeň ochrany: 2 (bez zmeny)

Predmet ochrany: biotop európskeho významu nížinné a podhorské kosné lúky (6510), druh európskeho významu kobylka Štysova (Isophya stysi)

Charakteristika biotopu nížinné a podhorské kosné lúky (6510) :          

Biotop tvoria hnojené, jedno- až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv, ako ovsík obyčajný, psiarka lúčna, trojštet žltkastý, tomka voňavá, a bylín. Osídľujú rozmanité stanovištia od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita. Sú druhovo bohaté, ich typické druhové zloženie sa však mení podľa typu stanovišťa a spôsobu obhospodarovania. Vrstva machorastov je slabo vyvinutá. Biotop sa vyskytuje v alúviách veľkých riek, na svahoch, násypoch, na miestach bývalých polí, na zatrávnených úhoroch a v ovocných sadoch na slabo kyslých až neutrálnych, stredne hlbokých až hlbokých, mierne vlhkých až mierne suchých pôdach s dobrou zásobou živín.

Charakteristika druhu kobylka Štysova (Isophya stysi) (Cejchan, 1957):

Veľký svetlozeleno sfarbený druh kobylky s dĺžkou tela 20 − 30 mm. Štít (pronótum) má zreteľne sedlovitý tvar, zadná časť je výrazne širšia ako predná. Tegminy (krídla prvého páru) oboch pohlaví sú silne skrátené. Telo je takmer celé bledozelené s hnedočervenými bodkami. Po stranách pronóta (veľkého štítu) sú úzke žlté pásiky pokračujúce aj po vonkajších okrajoch tegmín. Stridulačný hrebienok, ktorým kobylka vydáva charakteristický zvuk, sa skladá zo 60 – 80 zúbkov. Je to bezkrídly druh, ktorý pri strate biotopu nie je veľmi mobilný a schopný si nájsť náhradné biotopy.

Žije v podhorí, na styku s rovinatou krajinou. Vyhľadáva okraje lesov s bohatým travinno-bylinným alebo krovinným porastom, v nadmorských výškach od 200 do 1 000 m. Dospelé jedince sú v prírode od júna do septembra. V zmysle prílohy č. 5 k vyhláške č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, je kobylka Štysova zákonom chránená a jej  spoločenská hodnota je 300€/jedinec.

Čo sa týka celkového rozšírenia, jedná sa o endemit východnej časti Karpatskej kotliny. Okrem Slovenska, kde dosahuje západnú hranicu výskytu, bol zistený aj v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine.

Na Slovensku bol druh opísaný z Bukovských vrchov, ale známy je aj z ďalších pohorí na východe Slovenska (Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie, Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy) a zasahuje aj na stredné Slovensko (Slovenský kras a najzápadnejšie Muránska planina).

Lokality výskytu kobylky Štysovej sú často totožné s bývalými pasienkami. Obmedzenie pasenia spôsobuje zarastanie lokalít náletovými drevinami. Lokality môžu byť zničené aj chemizáciou.

Sústava Natura 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú. Lúčne biotopy si manažment na zachovanie priaznivého stavu priam vyžadujú. Biotop nižinné a podhorské kosné lúky je pomerne rozšírený biotop, ohrozený je rekultiváciami a intenzifikáciou využívania. Dôvodom návrhu zaradenia lúčnych lokalít v ochrannom pásme národného parku do zoznamu ÚEV je zabezpečenie špeciálneho režimu starostlivosti a realizácia manažmentových opatrení s cieľom udržať priaznivý stav predmetov ochrany tohto územia.

Špeciálny  režim starostlivosti o biotop nížinné a podhorské kosné lúky (6510) zahŕňa tieto zásady:

• Pravidelné kosenie lokalít s dôsledným odstraňovaním biomasy z lokalít.
• Mulčovanie prednostne využívať na regeneráciu plôch po realizovanom odstraňovaní náletov drevín ako prípravný manažment, v krajnom prípade i ako udržiavací manažment.
• Aktívnym manažmentom odstraňovať nálety domácich druhov drevín (najmä Populus tremula, Salix caprea, Pinus sylvestris) a agáta bieleho (Robinia pseudoacacia) v jesenných a zimných mesiacoch raz za 3 roky vrátane odstránenia biomasy.
• Obnova a podpora pasenia.
• Odstraňovanie inváznych a nepôvodných invázne sa správajúcich druhov rastlín spôsobom vhodným pre daný druh.
• Vylúčenie lokalít na akúkoľvek výstavbu.
• Pravidelný monitoring vplyvu vonkajších športových, voľnočasových a rekreačných aktivít na biotop prostredníctvom trvalých monitorovacích plôch.

Manažmentové opatrenia potrebné pre zachovanie priaznivého stavu druhu kobylka Štysova sú:

• Eliminácia zberu hmyzu na známych i potenciálnych lokalitách.
• Eliminácia negatívnych antropických vplyvov najmä intenzívne zmeny obrábania pôdy, intenzívne pasenie v biotopoch a ich blízkosti, atď.
• Kontrola dodržiavania manažmentu a ochrany periodicky v máji – júli.
• Kontrola starých zachovalých lokalít z minulosti a udržiavanie vhodných habitatových a manžmentových podmienok.

Špeciálny režim starostlivosti a manažmentové opatrenia o biotop nížinné a podhorské kosné lúky a  druhu kobylka Štysova v ÚEV Lúky za Karcabou budú súčasťou programu starostlivosti o Národný park Poloniny, keďže sa jedná o územie ochranného pásma národného parku.

Územie európskeho významu SKUEV4089 Za Skorami

ÚEV je tvorené viacerými lokalitami v k. ú. Hostovice a Pčoliné.

Výmera: navrhovaná rozloha 64 376 m², cca 6,44 ha (bude sa upravovať na základe výstupov z prerokovania, po dohode s vlastníkmi a užívateľmi)

Súčasný stupeň ochrany: 1

Navrhovaný stupeň ochrany: 2

Predmet ochrany: biotop európskeho významu nížinné a podhorské kosné lúky (6510), biotop európskeho významu bezkolencové lúky (6410)

Charakteristika biotopu európskeho významu nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a špeciálny  režim starostlivosti pre zachovanie jeho priaznivého stavu platia rovnako, ako sú uvedené pri opise SKUEV4088 Lúky za Karcabou.

Charakteristika biotopu bezkolencové lúky (6410):      

Biotop tvoria druhovo pestré, stredne vysoké, bezkolencové travinno-bylinné porasty. Vyskytujú sa od kyslých až po zásadité substráty, na minerálnych a slatinných pôdach s výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody počas roka a bez povrchových záplav. Hlavným predpokladom ich existencie je absencia hnojenia, neskorá kosba raz ročne a špecifický vodný režim. Podzemná voda sa väčšinu roka nachádza blízko povrchu pôdy, v neskorom lete však klesá až 50 cm pod jej povrch. Porasty sú dlho sivozelené, na jar spestrené kvitnúcimi druhmi orchideí, najmä rodu vstavačovec, vstavač a kruštík. Väčšina druhov však kvitne až v neskorom lete a na jeseň, napr. horec pľúcny (Gentiana pneumonanthe).

Je to vzácny biotop, ktorého väčšina lokalít bola zničená melioráciami, preto všetky zachované plochy sú cenné. Biotop je ohrozený zánikom obhospodarovania, prípadne príliš intenzívnym pasením alebo hnojením. V súčasnosti možno nájsť bezkolencové lúky v rôznych vývojových štádiách, ktoré sa vytvorili vplyvom dlhodobého pasenia (až stovky rokov) a sekundárnej sukcesie po jeho ukončení. Pre priaznivý stav biotopov je potrebný určitý manažment vo forme kosenia a pasenia. Inak sa biotopy v procese sukcesie menia a dostávajú sa tak do nepriaznivého stavu.

Manažment potrebný na udržanie biotopu bezkolencové lúky (6410) zahŕňa tieto zásady:

• Kosenie raz ročne v termíne až začiatkom augusta (resp. po 31.7.), s následným odstránením pokosenej biomasy. Kosba by mala byť realizovaná raz za 2 – 3 roky ľahšou mechanizáciou, aby nedochádzalo k utláčaniu podkladu.
• Pasenie a dopásanie, ani hnojenie nie je vhodné.
• Odstraňovanie náletových drevín na lokalitách v jesenných až zimných mesiacoch s následným odstránením biomasy.
• Odstraňovanie inváznych a nepôvodných invázne sa správajúcich druhov rastlín, spôsobom vhodným pre dané druhy.
• Zabrániť prísevom na lokalitách, ich rozorávaniu, úpravám vodného režimu a likvidácii lokalít výstavbou.
• V prípade výrazného šírenia bezkolenca, kedy vytvára veľké trsy a dochádza k degradácii biotopu, je potrebné zabezpečiť potlačenie tohto druhu jeho kosbou v júli až auguste, kedy začína kvitnúť.

Po schválení a zaradení SKUEV4089 Za Skorami do národného zoznamu ÚEV bude vyhlásené v národnej kategórii chránených území ako chránený areál. Špeciálny režim starostlivosti a manažmentové opatrenia o biotop nížinné a podhorské kosné lúky (rovnako ako pri SKUEV4088 Lúky za Karcabou)  a biotop bezkolencové lúky budú súčasťou programu starostlivosti o budúci Chránený areál (CHA) Za Skorami.

Text: Zuzana Bartušová

Zdroj fotografií kobylky Štysovej: http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=7&druh=144 a https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/47820#prettyPhoto

Titulná fotografia: Pohľad na lúky navrhovaného SKUEV4088 Lúky za Karcabou v k. ú. Príslop. Autor: Mária Gabrišová.