Kráľovná jesenných vlhkých lúk sa objavuje a začína, keď väčšina ostatných rastlín končí svoje vegetačné obdobie. Jesienka obyčajná je neobyčajná svojim životným cyklom. Všimli ste si, že sa jej kvety objavujú bez listov? Listy sa objavujú až po kvitnutí, po zime v inom vegetačnom období v nasledujúcom roku. Teda žije akoby v obrátenom slede. V minulosti ju preto označovali prirovnaním „filius ante partem“ – syn pred otcom. Patrí do skupiny tzv. polykarpických rastlín, ktoré žijú, kvitnú a plodia počas viacerých ročných období. Obdobie medzi kvitnutím (IX – X) a tvorbou a dozretím plodov (VI – VII) je prerušené deväťmesačným obdobím (jeseň – leto).

Pretrvanie ratliny počas obdobia vegetačného kľudu v zime zabezpečuje cibuľovitá hľuza. Začiatkom marca nasledujúceho roka vyrastá prízemná listová ružica, neskôr z jej stredu krátka stonka nesúca tobolku, z ktorej sa po dozretí koncom jari až začiatkom leta uvoľňujú semená. Nadzemná časť jesienky odumiera, nastáva letné kľudové obdobie. V pôde sa však odohráva kľúčové delenie hľuzy zabezpečujúce vegetatívne rozmnožovanie. Hľuza má pre druh veľký význam pretože zabezpečuje rastline životnú kontinuitu. V materskej zrelej hľuze, ktorá kvitla vlani sa koncom augusta tvorí dcérska hľuza. Práve tá v jeseni dorastá a vykvitne. Po odkvitnutí sa ešte v jeseni v dcérskej hľuze vytvárajú základy listov a semenník, ktoré odpočívajú chránené v dcérskej hľuze zimné kľudové obdobie. V jari sa životný cyklus znova rozbieha  a opakuje, pričom pôvodná materská hľuza zásobuje dcérsku živinami, až fyzicky zaniká. Nová dcérska hľuza preberá úlohu starej predchádzajúcej materskej hľuzy. Dokonalé…..

V NP Poloniny bol druh jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) v rámci inventarizácie kveteny Bukovských vrchov (Hadač E., Teray J., a kol., 1991) zaznamenaný na 9 lokalitách: NPR Pod Ruským, PR Ruské + intravilán bývalej obce Ruské, 2 lokality v k. ú. Ruský Potok, údolie a ústie potoka Lieskovec, v k. ú. Stakčínska Roztoka, dolina potoka Ternovec, 1 lokalita v k. ú. Stakčín a 1 lokalita v k. ú. Ulič.

Jesienka má mnoho ľudových pomenovaní, ktoré sa často vzťahujú na to, že sa jedná o kvet bez listov, či neskoro kvitnúcu rastlinu:  naháč, sirotka, zimozvesť, zimovít, jeseňka, divá cibuľa (jarné listy pripomínajú cesnak medvedí), bujačina, jasienka lúčna, podpňovka, ocún, matečník lúčny, šafranica. Rovnako jeden z anglických názvov, nazýva rastlinu „nahá dáma“ – „naked lady“.

Nežná i krutá – liečivá i jedovatá. Jej liečivé účinky, ale i jedovatosť boli známe už v minulosti. Už staroveká medicína vedela, že táto liečivá rastlina môže byť za určitých okolností jedom. Predpisy o maximálnych dávkach vtedy ešte neexistovali, iba sa odhadovalo, kam siaha liečivosť a kde sa začína smrteľná dávka. Už od mýtických čias, keď Medea z Kolchidy začala svoju travičskú činnosť, sa našlo dosť ľudí, ktorí si z nej brali vzor. Predpokladá sa, že Medea používala práve jed z jesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú i slávni básnici Horácius a Ovídius.

Zber jesienky sa neodporúča. Obsahuje jeden z najprudších jedov – kolchicín. Jedovatá je celá rastlina, najviac podzemné hľuzy. Ale nielen samotná rastlina! Toxická býva i voda vo váze, v ktorej bola uložená kytička jesienok. Jesienkový jed patrí medzi najnebezpečnejšie a zákerné, pretože sa vstrebáva pomaly a otrava sa prejaví, až keď už môže byť neskoro. Stáva sa, že jeho listy si ľudia pomýlia s hojne na jar zbieraným cesnakom medvedím. V ústach  spôsobuje pálenie a škrabanie, ťažkosti s prehĺtaním, nevoľnosť, vracanie, črevné kŕče a hnačky. Dochádza k hojnému močeniu s prímesou krvi. Príznaky otravy sa objavia o dve až päť hodín. Prejavujú sa tráviacimi ťažkosťami a poruchami obehovej sústavy. Otrava môže končiť i smrťou. Alkaloid kolchicín, ktorý sa z tejto rastliny izoluje, má význam v medicíne. Pre vysokú toxicitu ho môže predpísať iba lekár. Pomáha pri liečbach dny (pakostnice) a pri prípadoch leukémie. Má vplyv na delenie buniek, preto sa využíva i v šľachtiteľskej praxi. Ľudia ju často pestujú i v záhradkách ako okrasný druh.

Admin