Náučný chodník Havešová

Náučný chodník Havešová

Náučný chodník sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Havešová. Navštíviť ho je možné iba v sprievode pracovníkov Správy Národného parku Poloniny. Chodník vedie pralesom, ktorý sa tu predvádza vo svojej divokosti, majestátnosti a nevšednej kráse. Trasa je zachovaná vo svojej prirodzenosti, bez výrazného zásahu človeka. K vstupnému panelu náučného chodníka nás privedie takmer 6 kilometrov dlhá lesná cesta vedúca z obce Kalná Roztoka.

Trasa náučného chodníka je určená výlučne pre peších návštevníkov v sprievode pracovníkov Správy Národného parku Poloniny.

Národná prírodná rezervácia Havešová je súčasťou katastrálneho územia dvoch obcí, Kalná Roztoka a Stakčínska Roztoka. Patrí medzi najstaršie maloplošné chránené územia v regióne. Vyhlásená bola v roku 1964. Plocha s výmerou 171,32 ha predstavuje zachovalý prírodný bukový les pralesovitého charakteru s prímesou cenných listnáčov: javora horského (Acer pseudoplatanus), javora mliečneho (Acer platanoides), jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior) a bresta horského (Ulmus glabra).

Rezervácia zaberá územia od 440 do 741 m n. m. Snehová pokrývka trvá 140 – 145 dní v roku. Geologické podložie je tvorené vonkajším flyšovým pásmom, ktoré reprezentuje prevažne pieskovec s podložím ílovitých bridlíc. Typická je hnedá lesná pôda mezotrofná. Pramení tu potok Ublianka, ktorý po 21 km preteká na Ukrajinu. Od roku 2007 je NPR Havešová zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO – Karpatské bukové pralesy. Zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov schválil Výbor svetového dedičstva 28. júna v meste Christchurch na Novom Zélande.

Zo života živočíchov

Staré lesy poskytujú výborné podmienky a vhodné útočisko mnohým druhom živočíchov. V odumierajúcom dreve sa vyvíjajú larvy vzácneho fúzača alpského (Rosalia alpina). Obojžvelníky zastupuje kunka žltobruchá (Bombina variegata), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov je pre územie typická užovka stromová (Zamenis longissimus), vzácne aj vretenica severská (Vipera berus). Pralesom sa ozývajú jeho operení obyvatelia, ako muchárik čiernohlavý (Ficedula albicollis), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), bocian čierny (Ciconia nigra). Ďatľovce zastupujú tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ veľký (Dendrocopos major). Pozorované sú hniezda dravcov: hája červená (Milvus milvus), orol krikľavý (Aquila pomarina). Žije tu srnčia, jelenia zver a všetky druhy veľkých šeliem – rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris) a medveď hnedý (Ursus arctos).

Zo života rastlín

Prevládajúcou skupinou lesných typov je bučina vyššieho stupňa (Fagetum pauper), kde je vyvinutý jarný aspekt s dominantnou zubačkou žliazkatou (Dentaria glandulosa) a zubačkou cibuľkonosnou (Dentaria bulbifera). Podhrebeňové časti vďaka priaznivým humifikačným pomerom zaberajú typické bučiny (Fagetum typicum) a lipové bučiny (Fagetum tiliosum). Tu sú dominantné druhy ako marinka voňavá (Asperula odorata), hluchavka žltá (Lamium galeobdolon) a nitrofilné druhy ako je bažanka trváca (Mercurialis perennis) za prítomnosti srnovníka purpurového (Prenathes purpurea).