Národná prírodná rezervácia (NPR) Pľaša je vyhlásená na ochranu pôvodného zachovalého komplexu lesných porastov pralesovitého charakteru s výskytom buka a prímesou javora, bresta a jaseňa na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Územie je pod vplyvom vlhkejšej klímy od severu. Bola vyhlásená v roku 1967 a posledná novelizácia vyhlasovacieho predpisu bola v roku 1988 Výnosom č. 1160/1988-32 z 30. júna 1988 Ministerstvom kultúry SSR.

NPR Pľaša má výmeru 110,80 ha. Nachádza sa v katastrálnom území bývalej obce Ruské (v súčasnosti k. ú. Stakčín) v nadmorskej výške 880 – 1163 m n. m.. Pôvodné prirodzené lesné porasty buka s prímesou javora horského, brestu horského a jaseňa štíhleho zaberajú najvyššie podhrebeňové svahy pod slovensko – poľským pohraničným hrebeňom a okolie kóty Pľaša (1 162,8 m n.m.). Na samotnom vrchole Pľaše sú bývalé obhospodarované lúky,  rovnako sa lúky vyskytujú v okolí vrchu Kurników Beskid (1 037m n. m.), miestnymi obyvateľmi  nazývané „lúky na Šalniku“. Tu sa zároveň nachádza západná hranica rezervácie. Jedná sa o ďalší poklad skrývajúci sa v národnej prírodnej rezervácii, keďže sa jedná o poloninské lúky s východokarpatskými a východokarpatsko-balkánsko-východoalpskými prvkami viazanými na lúčne stanovištia bezlesia. Sú to druhy flóry tzv. dáckeho mikroelementu, ktoré sa na Slovensko rozšírili z východu vďaka rozširovaniu zón horského bezlesia  počas expanzie pastierstva v období valašskej kolonizácie v 15. – 17. storočí. Títo „migranti“ z východu v Bukovských vrchoch často dosahujú svoju západnú hranicu rozšírenia a nerastú už na Slovensku nikde inde.  Letnú atmosféru NPR Pľaša zachytáva zopár predstaviteľov týchto poloninských klenotov v nasledujúcej fotogalérii.

V NPR Pľaša dominujú bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, v nepatrnom zastúpení pri vrchole sa vyskytujú aj javorovo- -bukové horské lesy a na spodnom okraji zase lipovo-javorové sutinové lesy.

Z hľadiska drevinového zloženia je dominantným druhom buk lesný, ktorý je dopĺňaný predovšetkým javorom horským, iba vtrúsene sa vyskytujú aj brest horský, jaseň štíhly, javor mliečny a jedľa biela. Na rozsiahlejší výskyt bresta v minulosti môže poukazovať pomenovanie Brestového potoka, ktorý tu pramení.  Flyšové podložie na strmých svahoch vytvorilo špecifické pôdne prostredie, v dôsledku ktorého majú bukové pralesy rozdielne podmienky a  špecifickú štruktúru v porovnaní napr. s bukovými pralesmi v centrálnych Karpatoch. Buky sú staré , ale na skalnatých veľmi členitých svahoch svojimi rozmermi vytvárajú dojem mladých porastov. Poloha na rozhraní Západných a Východných Karpát sa prejavuje v obohatení bylinnej zložky pralesa  o niektoré východokarpatské prvky flóry, akým je napríklad čemerica purpurová. V pralese je vysoká diverzita húb a nižších rastlín. Buk lesný a javor horský dosahujú svoj fyzický vek, odumreté hrubé mŕtve drevo a hrubé stromy nájdeme práve z týchto dvoch drevín.

Menej známa lokalita pralesa Pľaša je spolu s ďalšími pralesmi na hrebeni Bukovských vrchov súčasťou multilaterálnej série lokalít karpatských bukových pralesov a starých bukových lesov Európy, ktoré boli v roku 2007 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zároveň patrí do lokality SKUEV0229Bukovské vrchy, ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Okrajom pralesovej lokality, zároveň okrajom prírodnej rezervácie a slovensko-poľskou hranicou po hlavnom karpatskom hrebeni prebieha značená  červená turistická trasa, takže možno do pralesa aspoň z jeho okraja nahliadnuť.  Na poľskej strane sa pozdĺž územia NPR Pľaša nachádza Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy (režimom ochrany porovnateľný s našimi chránenými krajinnými oblastiami). Takže časť tunajších poloninských lúk sa nachádza sčasti aj na poľskom území. I z turistického chodníka možno prejdením trasy po turistickom chodníku zazrieť množstvo rastlinných druhov, ideálne je sa tadiaľto prejsť v období ich kvitnutia v mesiacoch jún – august. Keď tu prídete v tom správnom čase, môžete sa „zabávať“ určovaním rastlinných druhov okolo ktorých prejdete. Tak ako to počas svojich mladických ciest urobil v súčasnosti RNDr. Miroslav Dvorský, Ph.D. z Botanického ústavu AV ČR v meste Třeboň. Lúky NPR Pľaša ho svojou flórou tak očarili, že o tom napísal článok na serveri Botany.cz https://botany.cz/cs/plasa/. Na hrebení Pľaše dňa 16. 6. 2009 zaznamenal počas pohybu na lúkach pozdĺž NPR Pľaša 75 druhov rastlín (samozrejme bez nároku na úplnosť a svojim odborným okom). Trasu si môžete spolu s ním prejsť virtuálne, text článku je názorne obohatený fotografiami rastlín. V tomto období (fotografie z nasledujúcej galérie sú z minulého týždňa a cez víkend znova trochu nasnežilo) sa vo svojich najvyšších častiach príroda NPR Pľaša stále pomaly zobúdza a spanilo odhŕňa bielu perinu, z flóry tu opatrne  rašia zatiaľ len štiav a deväťsil. Posledné fliačiky snehu sa tu obvykle držia až do konca apríla.

Pôvodný názov vrchu Pľaša údajne pochádza z valašského (rumunského) slova „Pleš“ a znamená lysý (holý). Vrch Pľaša ponúka zaujímavý panoramatický kruhový výhľad na okolie. Môžeme odtiaľ pozorovať slovenské hory v diaľavách: ladné krivky Bukovských vrchov, Runiansku kotlinu s obcou Runina, lúky na Ďurkovci, ďalej Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy a poľské Bieščady (Bieszczady). S lepším technickým vybavením  môžeme sledovať dianie na Polonine Wetlinskej na chate Puchatka. Alebo si môžeme počkať na romantický západ Slnka. Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

V okolí vrcholu Pľaše možno okrem pieskovcových vrstiev vystupujúcich na povrch reprezentujúcich  cisnianske vrstvy Dulianksej geologickej jednotky flyšového pásma, pozorovať aj zákopy z obdobia 2. svetovej vojny a nájsť pozostatky z prebiehajúcich  bojov.

Pre entuziastických botanikov, ktorí chcú putovať po stopách Miroslav Dvorského poloninskými lúkami NPR Pľaša  s botanickým kľúčom v rukách zoznam  75 druhov druhov zaznamenaných na hrebení Pľaše dňa 16. 6. 2009 (bez nároku na úplnosť a postačujúce pre začiatky botanického rozhľadu):

A – Aconitum sp., Achillea millefolium, Allium victorialis, Anthoxanthum odoratum, Aposeris foetida, Arrhenatherum elatius, Astrantia major, Athyrium filix-femina

B – Briza media

C –  Calamagrostis arundinacea, Campanula abietina, Campanula glomerata, Cardaminopsis halleri, Carex brizoides, Carex pallescens, Carlina acaulis, Cicerbita alpina, Cirsium palustre, Cirsium rivale, Cirsium waldsteinii
D – Dactylis cf. Polygama, Deschampsia cespitosa, Dianthus compactus, Doronicum austriacum
E – Equisetum sylvaticum
F –Fagus sylvatica, Festuca rubra, Fragaria vesca
G – Gentiana asclepiadea, Gymnadenia conopsea
H – Hieracium aurantiacum, Homogyne alpina, Hypericum maculatum, Hypochaeris uniflora
CH – Chaerophyllum hirsutum
L – Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare agg., Leucanthemum waldsteinii, Lotus corniculatus, Luzula luzuloides, Luzula sylvatica
M – Melampyrum sylvaticum, Myosotis palustris agg.
N – Nardus stricta
P – Phleum rhaeticum, Phyteuma spicatum, Platanthera bifolia, Poa chaixii, Polygala vulgaris, Polygonatum verticillatum, Potentilla erecta, Pseudorchis albida
R – Ranunculus platanifolius, Ranunculus polyanthemos, Rubus idaeus, Rumex alpinus, Rumex arifolius

S – Scorzonera rosea, Silene dioica, Silene vulgaris, Solidago virgaurea, Stellaria alsine, Stellaria nemorum
T – Tanacetum clusii, Tephroseris papposa, Thymus cf. Pulegioides, Tozzia carpathica, Traunsteinera globosa, Trientalis europaea, Trifolium medium
V – Vaccinium myrtillus, Vaccinium vitis-idaea, Veratrum album subsp. Lobelianum, Veronica chamaedrys, Viola dacica

Text: Zuzana Bartušová

Foto: všetky fotogalérie Marek Staško & archív NP Poloniny (letná flóra poloninských lúk, lesné biotopy)