Monitoring druhov živočíchov vykonávaného pracovníkmi Správy NP Poloniny prebieha na celom území Slovenska už piaty rok. Predmetom monitoringu je 146 druhov živočíchov európskeho významu https://www.researchgate.net/publication/299468985_Monitoring_zivocichov_europskeho_vyznamu_v_Slovenskej_republike_Vysledky_a_hodnotenie_za_roky_2013_-_2015. Na území Národného parku Poloniny sa uskutočňuje monitoring 12 druhov z nich. Medzi nimi je tiež bobor vodný (Castor fiber). 

Jednou z monitorovacích lokalít je okolie Vodárenskej nádrže Starina. Vodárenská nádrž Starina svojim objemom nádrže (59,8 mil. m3) získala prvenstvo medzi slovenskými nádržami na pitnú vodu. Je zásobárňou pitnej vody pre okresy Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, Prešov a Košice. Niekdajší priemerný prietok vody sa zo 470 l/s  (rok 1989) zvýšil na 750 l/s. Do prevádzky ju uviedli 20. augusta 1987. Jej výstavba prebiehala v rokoch 1981-1988. V jej súvislosti bolo vysídlených 7 dedín s 3 463 obyvateľmi zo 769 príbytkov. Meno nesie po jednej z nich – Starine. Vodárenská nádrž Starina je dôležitým zdrojom pitnej vody, preto je tu prísny zákaz kúpania, chytania rýb, prevádzkovania vodných športov, k jej brehom je zakázané približovať sa (I. a II. pásmo hygienickej ochrany). Ponúkané scenérie si však môžete vychutnať z vyhliadky, ktorá sa nachádza nad hlavnou cestnou komunikáciou Stakčín-Ulič.

Monitoring bobra vodného bol realizovaný predovšetkým začiatkom novembra – nízka hladina vodnej nádrže vytvorila pre jeho realizáciu výborné podmienky. 

Bobor vodný (Caste fiber) je spoločenský monogamný hlodavec, žijúci v rodinných spoločenstvách. Bobrie páry zostávajú spolu celý život. Vábia sa výlučkami pižmových žliaz, ktoré majú obidve pohlavia. V tomto období (január – marec) dochádza vo vode k páreniu bobrov. Predchádzajú mu nežné rituály – posediačky sa objímajú, láskajú. V pobrežnom brlohu rodí samica 1-2 (2-5) mláďat – osrstených a vidiacich. Krátko po narodení sú schopné plávať. Od rodičov odchádzajú v treťom roku života, zakladajú si vlastnú rodinu. Dožívajú sa 15-20 rokov. V jednej kolónii žije 4 až 6 jedincov. Medzi členmi rodiny sú silné sociálne väzby, zosilnené vzájomnými hrami a výchovou mláďat.

Populácia bobrov v oblasti Vodárenskej nádrže Starina sa odhaduje na 6 – 7 kolónií. Dĺžka pobrežia je 15 km. Z toho vyplýva, že každých približne 2,5 km na pobreží nádrže žije jedno bobrie spoločenstvo.

Pohľad na Vodárenskú nádrž Starina. Plošina, tzv. lievik, je spojený s budovou VN dlhými chodbami s potrubiami, ktorými sa odvádza voda do úpravne v Stakčíne. Pri nadmernom zvýšení hladiny nádrže sa lievikom odvádza prebytočná voda do rieky Cirochy, čím sa reguluje výška jej hladiny.

Na okraji vodárenskej nádrže sa nachádza Darská zátoka. Hladina nádrže je znížená o približne 6 metrov (stav vodnej hladiny zo dňa 9. novembra: 333,88 m n. m.). Jej maximálna hladina je vo výške 340 m n. m. Za jej viac ako 25 ročnej existencie bol najväčší pokles zaznamenaný v roku 2000, kedy bola znížená až o 7,5 metra.

Bobor sa živí výlučne rastlinnou potravou. Je pomerne veľký živočích, váži 15-30 kg. Jeho nároky na množstvo potravy sú vysoké. Keďže kôra, drevo a lyko obsahujú len málo energie, k svojmu uspokojeniu potrebujú značný počet drevín. Na jeseň a v zime je ich aktivita dobre viditeľná.

Bobor hryzie kmeň pravidelne po obvode, do tvaru „presýpacích hodín“ alebo „ceruzky“. Pád stromu si do určitej miery dokáže nasmerovať. Konzumáciu zvyšujú začiatkom jesene, zhromažďujú si zásoby na zimu.

Už čoskoro padnú aj tieto stromy. Na „pílenie“ drevín využíva bobor 4 silné trvale dorastajúce rezáky, ktoré majú sýto oranžové sfarbenie.

Obydlia si budujú v brehoch nádrže tak, že východ ústí pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie – je suchý a čistý. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Budujú ich vyhrabávaním v pôde. Z dôvodu poklesu vodnej hladiny sú tieto bobrie nory opustené.

Bobor je výborný staviteľ. Bobria nora zakrytá nánosom vetiev slúži ako nadstavba nory, tzv. polohrad. Jeho poloha sa prispôsobuje kolísaniu vodnej hladiny.

Slabo viditeľné stopy bobra. Súčasťou jeho stopovej dráhy je aj odtlačok chvosta.

Stopová dráha medveďa hnedého – stáleho obyvateľa „poloninského“ územia, ktorý sa pohybuje aj v okolí vodárenskej nádrže. Bobor sa ojedinele radí „do jedálnička“ medveďa, vlka či rysa. No chytiť ho nie je jednoduché, zdržiava sa pri nore, má silné hryzáky a je bojaschopný. Veľkosť populácie je skôr limitovaná autoreguláciou. Vysoká je úmrtnosť predovšetkým mladých bobrov (bakteriálne infekcie, letné povodne). Štatistiky hovoria, že len približne štvrtina až polovica bobrov dosiahne vek dvoch rokov. Veľkým rizikom pre mladých jedincov je tiež cestná doprava (pri hľadaní nového revíru).

Bobor zachytený fotopascou na Ostružnickej zátoke. Bobria kožušina patrí k najhustejším v živočíšnej ríši. Zabezpečuje výbornú tepelnú izoláciu, a to vďaka vzduchovým vankúšom zachyteným medzi srsťou. Tiež podporuje vztlak pri plávaní. Bobor je nezameniteľným živočíchom. Najvýraznejším znakom jeho tela je ploský, šupinatý a až 35 cm dlhý chvost. Je multifunkčný. Slúži ako kormidlo a podpora pri plávaní, na ukladanie tuku, ako termoregulácia, ako varovná signalizácia –  nebezpečenstvo oznamuje ostatným členom rodiny hlasným plesnutím po hladine vody. Bobry sa vo vode pohybujú hlavne pomocou zadných nôh, ktoré majú medzi prstami plávaciu blanu. Končatiny sú krátke a veľmi silné, prsty sú zakončené silnými pazúrmi. Pod vodou zotrvávajú 2-5 minút, v prípade nebezpečenstva vydržia až do 15 minút. Aktívne sú počas celého roka (v zime však menej), do zimného spánku neupadajú.

Pri zníženej vodnej hladine odkrýva breh vodného útvaru pobytové znaky živočíchov žijúcich v jeho okolí. Vytvára tak unikátnu prírodnú encyklopédiu.

Bobry sú unikátni stavitelia. Budujú hrady, hate a hrádze. Vytvárajú tak akési vodné raje a prispievajú k zvyšovaniu druhovej pestrosti vodných plôch. Mŕtva drevná hmota zhryzených stromov je potravná základňa pre množstvo druhov hmyzu, hub a machov. Rozkladajúcim drevom vracia do kolobehu látok v lese cenné živiny. Bobria zdrž vytvára vodné plochy vhodné pre neresenie rýb, vývoj lariev vodného hmyzu, pre rozmnožovanie obojživelníkov a vodných vtákov. V krajine pomáha zadržiavať vodu, čo je v obdobiach sucha veľmi dôležité. Z vody odstraňuje nánosy a sedimenty, vytvára tak prírodné čističky vôd. Zachytáva splavenú lesnú pôdu, čím bojuje proti pôdnej erózii. Jeho funkcia je nezastupiteľná. Napriek tomu bol celé desaťročia prenasledovaný. Zabíjali ho pre kvalitnú a vzácnu kožušinu, chutné mäso, srsť využívanú na plstené klobúky a obsah pachových žliaz používaných pri výrobe parfumov a v liečiteľstve. Prenasledovanie človekom takmer neprežil. Zatiaľ čo v stredoveku obýval celú Európu, koncom 19. storočia bolo udávaných posledných dvetisíc exemplárov tohto živočíšneho „vegetariána“. Na územie Slovenska sa vrátil koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Na územie Polonín privandroval zo susedného Poľska. Dnes sa radí medzi chránené druhy živočíchov. Jeho spoločenská hodnota je 995,81 eur. Ak svojou činnosťou spôsobí škodu, je možné v rámci platnej legislatívy SR požadovať odškodné od štátu.

Text: Iveta Buraľová

Fotografie: Zuzana Bartušová