Aj napriek skutočnosti, že poľovná zver predstavuje pre medveďa, no najmä pre vlka, prirodzený zdroj potravy, je možné na Slovensku strhnutie raticovej prežúvavej zveri a diviačej zveri komisionálne šetriť a uhrádzať za škodu finančnú kompenzáciu, čo v iných krajinách nie je bežný jav.

Čo je predmetom náhrady škody spôsobenej chránenými živočíchmi rieši Zákon o ochrane prírody a krajiny NR SR č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a to v ustanoveniach uvedených v paragrafoch § 97 až § 102. V zmysle § 97 ods. 1 písm. h) tohto zákona medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus) predstavujú určené živočíchy, pri ktorých štát zodpovedá za škody spôsobené na poľovnej raticovej zveri v oblastiach s ich celoročnou druhovou ochranou.

Medveď hnedý je celoročne chránený v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny na celom území štátu.

Vlk dravý nie je celoročne chránený na celom území SR, platí geografická výnimka, čo znamená, že v niektorých revíroch je povolené ho loviť v uvedenej dobe lovu a v počte stanovenom prostredníctvom kvóty, ktorá sa určuje pre každú poľovnícku sezónu osobitne. V tých revíroch, kde je možné vlka loviť (v období od 1.11. – 15.1.), za strhnutie zveri vlkom, alebo medveďom, nevzniká poľovníckemu subjektu nárok na finančnú náhradu za spôsobenú škodu.

Miestne šetrenie škôd spôsobených šelmami vykonáva komisia v zložení zástupcov Okresného úradu Snina – Odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresného úradu Humenné – Odbor pozemkový a lesný, užívateľa poľovného revíru a odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, teda v našej územnej pôsobnosti je to ŠOP SR – Správa NP Poloniny.

Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody do troch dní uskutoční miestne šetrenie za účasti komisie, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy. Úlohou zástupcu Správy Národného parku je na základe  nájdených znakov určiť pôvodcu škody. Teda: „Kto to bol“?

Postup terénnej obhliadky miesta činu je taký, že sa v okolí daného miesta v prvom rade hľadajú pobytové znaky, a to stopy predátora, resp. stopové dráhy prípadného lovu, eventuálne trus, alebo srsť. Následne sa uskutoční analýza stôp po love na samotnom kadávere.

Pri útoku vlka na menšiu korisť sú väčšinou typické najmä stopy po zahryznutí do krku obeti od spodnej strany a na pysku. Na odratom krku je možné často krát vidieť zreteľné znaky po očných zuboch a výrazné krvné podliatiny po viacnásobných záhryzoch. V prípade väčšej koristi sa nachádza aj veľa pohryznutí na jej bokoch a stehnách, vzniknutých pri jeho love. Okraje rán sú neostré, rozstrapkané, lebo vlk pri hryzení myká hlavou, trasie svoju korisť a trhá svalovinu. Ak lovila svorka vlkov, ktorá mala čas v pokoji skonzumovať svoju korisť, väčšinou sa nájde na mieste strhnutia len koža, kopytá a prípadne obsah žalúdka. Dokonca, keď uloví početnejšia svorka menšiu korisť (napr. jelenča) možno v zimnom období nájsť na snehu len krvavé fľaky a obsah žalúdka. Ak došlo ku konzumácii koristi, najčastejšie bývajú prvé vyhryzené vnútornosti brušnej dutiny, až potom svalovina. Hlava s krkom, prípadne koža, je konzumovaná ako posledná.

Medveď pri útoku na menšie zvieratá využíva na ich usmrtenie najmä svoju silu. Obeť si dokáže prichytiť labami a v kombinácii so záhryzom do krku alebo hlavy usmrtiť. Väčšiu korisť rýchlo usmrtí silným úderom laby, resp. ju ochromí úderom, ktorý jej zlomí chrbticu alebo inú dôležitú časť pohybového ústrojenstva.. Na koristi, ktorú ulovil medveď, možno nájsť často hlboké rany po pazúroch (na hlave, chrbte, končatinách a pod.). ak došlo ku konzumácii koristi, najčastejšie býva vyhryzená oblasť lopatiek, rebier, ako aj vnútornosti. Zvieratá strhnuté v blízkosti lesa si v prípade ich okamžitého neskonzumovania medveď odťahuje do lesa a zahrabáva pod lesnú hrabanku, na ktorú zvykne navŕšiť aj tenšie konáre. K takto odloženej koristi sa medveď vracať až kým ju úplne neskonzumuje.

Ak orgán Okresný úrad Snina – Odbor starostlivosti o životné prostredie, na základe šetrenia škôd a dôkazov zistí, že škodu spôsobil vlk, resp. medveď, sú splnené podmienky ustanovené zákonom a nie sú pochybnosti o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému poľovníckemu združeniu najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola žiadosť doručená, a to spôsobom, ktorý vo svojej žiadosti poškodený navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.

V územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny bolo takýmto spôsobom v roku 2017 komisionálne šetrených a zaznamenaných 49 prípadov strhnutých jelenej zveri, srnčej zveri a diviačej zveri, kde bol ako pôvodca určený vlk. Poškodeným poľovníckym subjektom boli vyplatené kompenzácie v celkovej výške 16 114, 25 Eur.  V r. 2018 to bolo k dnešnému dňu šetrených 42 prípadov strhnutej zveri vlkom a poľovníckym združeniam vyplatená suma v celkovej výške 13 970 Eur. V r. 2018 bol taktiež zaznamenaný jediný prípad strhnutej zveri medveďom a zaplatená škoda v celkovej výške 535,80 Eur.

admin