Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty – prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete (Slovensko/Poľsko/Ukrajina)

 

Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty (MBR VK) predstavuje jedinečné bohatstvo svetového významu. Nachádzajú sa tu najväčšie európske komplexy pôvodných bukových lesov a východokarpatských horských lúk – polonín. Prevládajú tu pôvodné a endemické rastlinné spoločenstvá, žijú tu početné stavy veľkých lesných cicavcov (medveď, vlk, zubor, rys, mačka divá).  Je to územie ukrývajúce unikátne historické pamiatky a staré tradície našich predkov.

Biosférické rezervácie vyhlasuje svetová organizácia UNESCO v rámci programu „Človek a biosféra“ (Man and Biosphere) a ich cieľom je skúmať vzťahy medzi človekom a prírodou a napomáhať trvalo udržateľnému životu a rozvoju.

MBR VK bola vyhlásená v rokoch 1992 – 93. Bilaterálnu dohodu podpísali dve krajiny: Slovensko a Poľsko. V októbri 1998 sa k slovensko-poľskej časti pripojilo aj územie susednej Ukrajiny, čím vznikla prvá trojstranná biosférická rezervácia na svete.

MBR VK je druhou najväčšou biosférickou rezerváciou v Európe. Rozprestiera sa na ploche 208 089 ha (z toho poľská časť zaberá 52,25%, slovenská časť 19,59% a ukrajinská časť 28,16%) a zahŕňa 6 veľkoplošných chránených území.

 

Národný park Poloniny (Slovensko) vznikol v roku 1997, jeho výmera je 29 805 ha (ochranné pásmo 10 973 ha). Chráni prírodné i kultúrne bohatstvo našich predkov. Predstavuje najväčší komplex pralesov na Slovensku, najväčšia a najznámejšia je Stužica.  Jeho súčasťou sú vzácne  poloninské lúky. Nachádza sa tu Starina – najväčšia Vodárenská nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Pýši sa unikátnou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia. V roku 1999 mu bol udelený Diplom Rady Európy. Najvyšším vrchom je Kremenec (1210 m n.m.), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko-poľsko-ukrajinskej hranice.

Bieszczadský národný park (Poľsko) vznikol v roku 1973, jeho súčasná rozloha 27 834 ha. Chráni najcennejšie časti poľských Bieszczad s neopakovateľnými poloninami (Wetlinska polonina, Carynska polonina), s veľkým bohatstvom východokarpatskej prírody. Lesný ekosystém predstavuje 93 % jeho územia. V roku 1998 mu bol udelený Diplom Rady Európy a v roku 2002 obdržal certifikát siete PAN Parks. Najvyšším vrchom národného parku je Tarnica (1346 m n.m.).

Cisniansko-Wetlinský park krajobrazowy (Poľsko) vznikol v roku 1992, jeho výmera je 51 146 ha. Chráni prírodné, krajinné, historické i kultúrne hodnoty typické pre Východné Karpaty. Jednou z najväčších atrakcií územia je Bieszczadzka úzkokoľajka z konca 19. storočia. Najvyšším vrchom je Plasza (1162 m n.m.) na poľsko-slovenskom hraničnom hrebeni.

Park Krajobrazowy Doliny Sanu (Poľsko) vznikol v roku 1992, jeho výmera je 33 480 ha. Chráni malebné doliny rieky San od jeho prameňov až po Solinské jazero, do ktorého sa vlieva. Bohatstvom je obrovský komplex lesov, ktoré tvoria až 80% územia. Pozoruhodným kultúrnym dedičstvom je bojkovská cerkov v Smolníku. Najvyšším vrchom je Magura Stuposianska (1016 m n.m.).

Užanský národný park (Ukrajina) vznikol v roku 1999, jeho výmera je 39 159 ha. Chráni cenné ekosystémy pralesov, ktorých ochrana siaha až do roku 1908, tiež horské lúky – poloniny a mimoriadne vzácne skalné steny na Stinke. Súčasťou územia je drevená architektúra, predovšetkým cerkvi zo 17. a 18. storočia. Zaujímavým miestom je bývalá obec Kňahyňa, kde v roku 1866 spadol meteorit – najväčší v Európe. Najvyšším vrchom je Malá Rawka (1303 m n.m.) na ukrajinsko – poľskom hraničnom hrebeni.

Nadsjanskyj regionálny krajinný park (Ukrajina) vznikol v roku 1997, jeho výmera je 19 428 ha. S nadväznosťou na Park krajobrazowy Doliny Sanu  v Poľsku chráni prírodné hodnoty územia pozdĺž rieky San, atraktívnu horskú krajinu s prvkami tradičného života a hospodárenia miestnych ľudí.  Vzácnou historickou pamiatkou je opustený drevený kostolík vo vysídlenej obci Sokoliky. Najvyšším vrchom je Buchok (950 m n.m.).