Hraničný priechod „Ulič – Zabroď“ – stanovisko Správy NP Poloniny
Dňa 11.1.2019 odvysielala istá komerčná televízia vo večernom spravodajstve príspevok s názvom „Hranica s Ukrajinou – Ochranári nechcú nový priechod“. Vzhľadom na komplexnosť a širší kontext témy nebolo možné v obmedzujúcom časovom limite – 130 sekúnd venovaných príspevku v komerčnej televízii objektívne zachytiť a podať túto tému v celkovom kontexte podstatných súvislostí. Preto sme sa rozhodli zvýšiť výpovednú hodnotu príspevku v spravodajstve komerčnej televízie a uverejniť úplné stanovisko Štátnej ochrany Prírody Slovenskej republiky – Správy Národného parku Poloniny (Správa NP Poloniny). V tomto článku sú uvedené dosť podstatné informácie, ktoré síce boli Správou NP Poloniny komerčnej televízii podané, ale žiaľ neboli do príspevku zahrnuté, ale aj niektoré ďalšie, či už doplňujúce alebo vysvetľujúce informácie. Komerčná televízia, pravdepodobne z dôvodu všeobecného princípu obmedzeného charakteru podávania informácií v tomto druhu médií, sama urobila selekciu z podaných informácií a niektoré dôležité jednoducho neodvysielala.
Stanovisko Správy NP Poloniny:
Z hľadiska záujmov ochrany prírody Správa NP Poloniny nesúhlasí s hraničným priechodom Ulič – Zabroď pre automobilovú cestnú osobnú a nákladnú dopravu.
Z hľadiska záujmov ochrany prírody ŠOP SR – Správa NP Poloniny odporúča zriadiť hraničný priechod Ulič – Zabroď charakteru pre peších a cyklistov.
Hraničný priechod Ulič – Zabroď pre osobnú a nákladnú automobilovú dopravu nie je prijateľný z hľadiska záujmov ochrany prírody z týchto dôvodov:
Nový hraničný priechod Ulič – Zabroď by sa v súčasnosti napojil na štátnu cestu II/558 Stakčín – Príslop – Ulič, ktorá sprístupňuje Uličskú dolinu cez Národný park Poloniny a jeho ochranné pásmo, teda cez územie v treťom resp. druhom stupni územnej ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Viďte https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20190102.
Predmetná štátna cesta II/558 Stakčín – Ulič prechádza zároveň územiami v rámci siete Natura 2000, presnejšie chráneným vtáčím územím SKCHVU002 Bukovské vrchy, ktoré bolo zriadené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 25/2008 Z. z., ďalej územím európskeho významu SKUEV0229 Bukovské vrchy a pretína územie európskeho významu SKUEV0234 Ulička (Vestník Ministerstva životného prostredia SR – čiastka 3 z roku 2004). Prechádza aj územím nárazníkovej zóny multilaterálnej lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“, do ktorej sú zahrnuté územia dvanástich krajín Európy. Zároveň Národnému Parku Poloniny bol Radou Európy udelený Európsky diplom (predĺžený momentálne do r. 2028). Tiež ide o územie, ktoré je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty.
Národné parky podľa platnej legislatívy predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo štátu a v ich území je ochrana prírody podľa §19 ods. 1 zákona nadradená nad ostatné činnosti. Podľa §19 ods. 3 tohto zákona môže orgán ochrany prírody na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je to v záujme ochrany prírody a krajiny. Zároveň sú národné parky na Slovensku podľa platnej legislatívy územiami, ktoré plnia funkciu ochrany prírody, vedecko – výskumnú, vzdelávania a rekreácie. To znamená, že aktivity v tomto území ako rozvoj cestovného ruchu, zimná údržba ciest, či ťažba drevnej hmoty by sa mali vykonávať citlivo voči prírode, inak z hľadiska uprednostnenia iných priorít uniká podstata Národného parku.
Nový hraničný automobilový priechod by zvýšil frekvenciu automobilovej dopravy na štátnej ceste II/558 Stakčín – Ulič v území Národného parku Poloniny aj s nežiaducimi nepriaznivými sprievodnými javmi, ktoré budú mať priame aj nepriame negatívne vplyvy na životné prostredie, faunu, flóru, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu a krajinu. Už dávno sú známe fakty, aké negatívne dopady má doprava, čo sa týka kolízií chránených, aj nechránených druhov živočíchov s automobilmi (dravé vtáky, sovy, hady, dokonca aj medvede a vlci a množstvo iných), keď im ich životný priestor pretkáme cestami.
Časť štátnej cesty II/558 Stakčín – Ulič v úseku medzi odbočkou na obec Jalová a obcou Príslop bola vybudovaná v 80–tych rokoch 20. storočia pri výstavbe Vodárenskej nádrže (VN) Starina ako dočasná obslužná komunikácia. Tento úsek cesty tvorí hranicu medzi ochrannými pásmami Vodárenskej nádrže Starina I. a II. stupňa v zmysle § 32 odsek 2 vodného zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vedie prakticky len približne päťdesiat metrov od brehovej čiary tohto dôležitého zdroja zásobujúceho pitnou vodou veľkú časť východného Slovenska vrátane druhého a tretieho najväčšieho mesta na Slovensku – Košíc a Prešova. Automobilová doprava po tejto ceste vedúcej hornatým terénom s veľkým počtom zákrut je trvalým potenciálnym ohrozením tohto zdroja a teda i zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Zvýšenie frekvencie automobilovej dopravy by znamenalo zvýšenie rizika havarijnej situácie vôd zapríčinenej možnou dopravnou nehodou a únikom ropných látok. Rovnako z hľadiska údržby tejto cesty v zimných mesiacoch by sa po zriadení hraničného priechodu už v súčasnosti komplikovaná situácia zhoršila. V úseku štátnej cesty, ktorá prechádza ochrannými pásmami Vodárenskej nádrže Starina, prebieha zimná údržba ciest iba za použitia posypu inertnými materiálmi (štrk). Chemický posyp je vylúčený z dôvodu ochrany zdroja pitnej vody. Z týchto dôvodov táto cesta bola pôvodne budovaná ako provizórium a má byť uzavretá pre verejnú dopravu po vybudovaní náhradného prepojenia, ktorým má byť v budúcnosti cestná komunikácia Ubľa – Brezovec (resp. Ruská Volová) – Ulič.
Výstavba cestnej komunikácie z Brezovca do Uliča bola už v minulosti riešená. Bola k nej vypracovaná projektová dokumentácia, ba dokonca jej výstavba sa už aj začala ešte v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia v smere od Uliča, ale kvôli zosuvom bola prerušená. Na obídenie problematického zosuvového úseku môže byť spracovaná nová alternatívna trasa v koridore medzi Ubľou, Brezovcom (resp. Ruskou Volovou) a Uličom. Správa NP Poloniny je presvedčená o tom, že v tomto koridore, ktorý je ochranným pásmom NP Poloniny a platí tu druhý stupeň ochrany v zmysle zákona, sa nájde riešenie novej trasy tak, aby bolo prijateľné aj pre ochranu prírody.
Správa NP Poloniny, ktorý je súčasťou trilaterálnej Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty (MBR), podporuje regionálny rozvoj a rozvoj turistického ruchu a rovnako podporuje myšlienku vzájomného prepojenia území ležiacich v ukrajinskej a v poľskej časti MBR. Preto navrhujeme, aby sa prepojenie a zlepšenie spolupráce v oblasti rozvoja turistického ruchu a sprístupnenia hodnôt MBR širokej verejnosti namiesto vybudovania nového priechodu riešilo urýchlením výstavby plánovanej resp. už rozostavanej cestnej komunikácie z Brezovca, resp. Ruskej Volovej do Uliča. Toto prepojenie by pre automobilovú dopravu znamenalo prepojenie územia Uličskej doliny so Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny cez existujúci priechod Ubľa – Malyj Bereznyj (Ukrajina).
Ako sme uviedli vyššie, výstavba cestného prepojenia Ubľa – Brezovec (resp. Ruská Volová) – Ulič o dĺžke cca 9 km bola a je dlhodobo plánovaná. Z tohto dôvodu nevidíme opodstatnenosť vybudovania nového cezhraničného priechodu pre automobilovú dopravu len 7 kilometrov od existujúceho priechodu Ubľa – Malyj Bereznyj, keď by sa hlavná cestná komunikácia idúca z novovybudovaného hraničného priechodu do vnútrozemia v budúcnosti napájala na cestu idúcu z Uble len cca 9 km od hraničného priechodu Ulič-Zábroď.
Nový hraničný priechod by určite nebola lacná záležitosť. Vyžadoval by si jednak nemalé vstupné investičné náklady na jeho vybudovanie a jednak možno ešte vyššie náklady na jeho prevádzku (náklady na činnosť pasovej a colnej kontroly, na údržbu komunikácie k priechodu a na prevádzku samotnej budovy colnice). Treba brať do úvahy aj spoločenskú škodu, ktorá by vznikla na zložkách životného prostredia. Preto, ak si to v budúcnosti bude vyžadovať situácia, že sa zvýši počet automobilov prechádzajúcich cez štátnu hranicu z Ukrajiny a späť, bude rozumnejšie a z investičného hľadiska lacnejšie zvýšiť kapacitu existujúceho priechodu Ubľa – Malyj Bereznyj zvýšením počtu jazdných pruhov.
Je otázkou, prečo komerčná televízia neoslovila aj ostatné „kľúčové“ rezorty s jednoznačnými otázkami, či chcú alebo nechcú nový automobilový prechod, či je to vôbec reálne. Čo sa týka Ministerstva financií SR a Ministerstva vnútra SR, v reportáži boli zverejnené len nič nehovoriace všeobecné vety, pravdepodobne vytrhnuté z kontextu. Stanovisko Ministerstva dopravy SR zase chýbalo. Ako je nám známe tieto rezorty tiež nie sú stotožnené s myšlienkou zriadiť hraničný priechod Ulič-Zábroď pre automobilovú dopravu. Uvedená problematika sa riešila aj na 14. zasadnutí slovensko–ukrajinskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 26.-27. 11. 2018 v Užhorode. Napriek tomu, predtým, než vynesieme verdikt, by sme mali solídne zodpovedať na viacero otázok. Zvýši nový priechod pre automobilovú dopravu naozaj návštevnosť územia? Alebo pôjde skôr o neželaný, a to nielen z hľadiska ochrany prírody, zvýšený tranzit skupín obyvateľstva (a tovarov), pre ktoré nie je záujmom návšteva územia Národného parku Poloniny a jeho prírodných či kultúrnych hodnôt, ale predovšetkým tranzit za iným cieľom (tranzit Ukrajincov za prácou, šmelinárenie s tovarmi ako sú napr. benzín, cigarety, alkohol, a iné). V súčasnosti možno tieto javy pozorovať aj v súvislosti s existujúcom hraničným priechodom Ubľa (SR) – Malyj Bereznyj (Ukrajina). Vieme zaručiť, že nedôjde k rovnakej situácii aj v prípade tohto priechodu?
Otázka je, o aký produkt cestovného ruchu máme záujem? Urobil niekto prieskum verejnej mienky v obci Ulič, či u miestneho obyvateľstva existuje spoločenská objednávka na zriadenie priechodu? Či sú ochotní strpieť omnoho vyššiu frekvenciu dopravy oproti súčasnosti a s tým spojené negatíva (hluk, smog, odpadky, a pod.)?
Existuje prieskum, koľko percent z osôb, ktoré prechádzajú hraničným priechodom Ubľa – Velikyj Bereznij, idú do NP Poloniny ako turisti? Toto číslo by bolo asi veľmi nízke (náš odhad je hlboko pod 1%). A čo sa týka Poliakov, aj tí, ktorí to majú relatívne blízko k tamojším hraničným priechodom na Ukrajinu (napr. Krościenko-Smiľnycia, Medyka-Šehyni) pri ceste do západnej časti Zakarpatskej Ukrajiny (Užhorod, Velikyj Bereznyj) volia podľa našich informácií radšej cestu cez Slovensko ako cez Ukrajinu. Preto nemožno od otvorenia nového hraničného priechodu očakávať zvýšenie počtu poľských turistov.
Zisťoval niekto, že koľko z tých Ukrajincov, ktorí by mali záujem navštíviť NP Poloniny, by uprednostnilo ubytovacie zariadenia na Slovensku oproti o dosť lacnejším zariadeniam na ukrajinskej strane a zotrvalo tu u nás aspoň jednu noc? Podľa nášho názoru sa takých turistov z Ukrajiny nájde veľmi málo. Z tohto hľadiska otvorenie nového automobilového hraničného priechodu bude mať zanedbateľný ekonomický prínos. Preto očakávania, že zriadením hraničného priechodu sa natoľko zvýši prílev turistov z Ukrajiny, až to vyvolá rozvojový boom doliny, považujeme za priveľmi optimistické.
Navyše v súčasnej ére rozvoja automobilovej dopravy, nie je problémom cestovať pár desiatok kilometrov navyše, ak chceme skutočne navštíviť nejaké územie. Kto naozaj chce, neodradí ho prísť z Ukrajiny cez Ubľu, či z Poľska cez Palotu. A ak príde, bude tu mať zabezpečené služby pre neho v prijateľných cenových reláciách a nájde tu skutočne chránenú prírodu, lesy bez rozrýpaných zvážnic a bez skladov dreva popri cestách? Nemali by sme ako prvý krok riešiť vytvorenie špičkových podmienok pre turizmus, vyriešiť manažment lesných porastov a až následne budovať nové priechody? Nemali by sme najprv pristupovať k nášmu územiu tak, aby návštevníci neodchádzali pobúrení či sklamaní zo súčasného stavu, ktorý tu videli, a aby mali dôvod nielen prísť, ale sa aj vrátiť?
V súvislosti s výstavbou nového hraničného priechodu Ulič – Zábroď je treba spomenúť ešte jednu potenciálnu hrozbu. V súčasnosti pri existujúcom hraničnom priechode obec Ubľa rieši dosť pálčivý problém. V obci je množstvo vrakov áut, ktoré tam zanechali Ukrajinci. Viďte napr. na vraky https://zivot.pluska.sk/clanok/35654/ukrajinci-si-z-malej-slovenskej-obce-spravili-srotovisko-vraky-pribudaju-stat-sa-necinne-prizera, resp. na https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22014699/z-uble-sa-stava-obrovske-vrakovisko-ukrajinci-tam-vozia-auta.html, alebo na http://www.teraz.sk/regiony/ubla-v-obci-narasta-pocet-odstaveny/368701-clanok.html. Sú to autá, ktoré sú buď bez evidenčného čísla alebo majú evidenčné čísla automobilov z krajín Európskej únie, ktoré si zakúpili Ukrajinci, ale nepreevidovali na seba. Po doslúžení a po vymontovaní použiteľných súčiastok tieto autá nechávajú v Ubli napospas osudu. Obec si s tým kvôli legislatívnym prekážkam nevie dať rady. Predpokladáme, že pokiaľ sa tento problém legislatívne nevyrieši, po zriadení nového hraničného priechodu Ulič – Zábroď by sa rovnako aj Ulič premenil na podobné vrakovisko.
Úlohou štátnej organizácie ŠOP SR, ktorá je zriadená MŽP SR je hájiť záujmy ochrany prírody a krajiny, takže je úplne logické a predvídateľné, že Správa NP Poloniny ako jej organizačná zložka háji záujmy ochrany prírody a krajiny, z čoho vyplýva aj naše stanovisko. V konečnom dôsledku je to našou úlohou, ktorú máme v náplni práce, za ktorú sme zodpovední v rámci celospoločenskej objednávky.
admin
Na záver pripájame prehľadné mapy, ktorý názorne doplňujú text stanoviska:
Na nasledujúcej mape je znázornený koridor, ktorý je z hľadiska ochrany prírody a krajiny vhodný pre budovanie cestného prepojenia Ubľa – Ulič.
Cesta Ubla_Ulic_alternatíva k hraničnému priechodu Ulič_Zábroď – Mapa
Na ďalšej mape po rozrolovaní je znázornená trasa navrhovanej cesty Stakčín – Príslop v Územnom pláne (ÚPN) VÚC Prešov, ktorá bola zamýšľaná ako alternatíva k spomínanej dočasnej obslužnej komunikácie križovatka Jalová – Príslop. Po námietkach Správy NP Poloniny sa touto alternatívou VÚC Prešov prestal zaoberať.
Na výreze poslednej mapy súčasnej cestnej siete VÚC Prešov je znázornený úsek cesty, ktorý sa budoval ako cestné prepojenie Ulič – Ruská Volová ako súčasť č. II/566 v minulosti. Chýbal už len krátky úsek, výstavbu zastavili zosuvy. V súčasnosti tu existuje prepojenie lesnou spevnenou cestou, ktorú mala plánovaná nerealizovaná cesta kopírovať. Súčasný stav cesty je priechodný, ale je v dezolátnom stave.
