Dňa 4.12.2023 sme spustili na našom facebookovom profile hlasovanie s názvom: „Hľadáme Sedem divov Polonín„– sedem najkrajších a najzaujímavejších miest, lokalít, prvkov v území Národného parku Poloniny. Boli by sme radi, keby ste nám pri tom pomohli.
Zapojiť sa je jednoduché, stačí splniť tieto podmienky:
Zo všetkých zúčastnených vylosujeme piatich, ktorí získajú zaujímavé ceny:
Verejné hlasovanie potrvá od 4.12. 2023 do 31.12.2023.
Zoznam všetkých divov Polonín:
1.Karpatské bukové pralesy zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva, na území Národného parku Poloniny tvorené komponentmi Havešová, Stužica, Rožok, Udava
Unikátne staré lesy, ktoré boli v roku 2007 spolu s lokalitou v CHKO Vihorlat a ďalšími 6 komponentmi na Ukrajine zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy. Cezhraničné dedičstvo sa postupne rozrástlo, dnes je tvorené lokalitami v 18 európskych krajinách pod názvom Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Poloninské pralesy na svetovej úrovni reprezentujú lokality Stužica, Havešová, Rožok a Udava.
2.Kremenec – najvýchodnejšie slovenské miesto, miesto stretávania troch hraníc, najvyšší bod národného parku
Najvyšší bod Národného parku Poloniny s výškou 1210 m n. m. a súčasne aj najvýchodnejší bod Slovenska. Na vrchu je osadený žulový hraničný stĺp, monument v tvare trojbokého hranolu, ktorý je symbolom stretu hraníc troch štátov (Slovensko, Poľsko, Ukrajina). Značená trasa vedúca na Kremenec z obce Nová Sedlica je najstaršou turistickou trasou v Poloninách. Vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica – najväčší slovenský prales.
3.Jarabá skala/Riaba skala – skalný zosuv a vyhliadkové miesto na slovensko-poľskej hranici
Tretí najvyšší vrch Polonín (1 167 m n. m.) poskytuje najkrajšie výhľady. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni. Vyhliadková plošina je umiestnená nad skalnou stenou, ktorá vznikla odtrhnutím horského svahu a vytvorila unikátnu ukážku flyšových sedimentov tvorených predovšetkým pieskovcom a ílovcom. Riaba skala je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala.
4.Ďurkovec s fenoménom poloninských lúk na slovensko-poľskej hranici
Vrch Polonín na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni poskytuje nádherné panoramatické výhľady nielen na slovenské vrchy, ale aj na poľské Bieščady a ukrajinské Poloniny. Ďurkovec sa nachádza v pásme horských lúk – polonín, od ktorých je odvodený názov národného parku. Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala.
5.Tri studničky – pútnické miesto zjavenia Bohorodičky pri obci Runina s kaplnkou a zvonicou
Na tajomnom pútnickom mieste pri dedine Runina sa údajne v roku 1927 miestnemu chlapcovi zjavila Panna Mária. V blízkosti studničiek v roku 2012 bola vybudovaná kaplnka a neskôr aj zvonica. Lokalita je situovaná v krásnom prostredí pod slovensko-poľským hrebeňom. Tradíciou sa stali púte veriacich na túto lokalitu.
6.Vojnový cintorín Hodošík – najvyššie položený cintorín z I. svetovej vojny na Slovensku
Karpatský oblúk mal v histórii strategicky významné postavenie. Počas I. i II. svetovej vojny tu prebiehali ťažké vojenské operácie, v ktorých položilo svoje životy mnoho vojakov. Nemými svedkami bojov počas I. svetovej vojny sú vojnové cintoríny. Prvenstvo medzi nimi má cintorín na vrchu Hodošík v masíve Kučalatá, ktorý je najvyššie položeným cintorínom z I. svetovej vojny na Slovensku. V nadmorskej výške 885 m n. m. je pochovaných 668 vojakov.
7.Lokalita Grófske chyžky s lúkou Medovej baby, Leopoldinou poľovníckou chatou i rybníkom Na mlákach
Atraktívna lokalita sa nachádza v najkrajšej doline národného parku – v doline Zbojského potoka prameniaceho pod Jarabou (Riabou) skalou. Súčasťou lokality je Lúka Medovej baby nazvaná po Žofii Maťašovskej, ktorá tu žila so svojou rodinou v rokoch 1928 až 1950 a preslávila sa výrobou kvalitného medu. Jej život symbolizuje 7 metrová drevená plastika. Neďaleko sa nachádza Leopoldina poľovnícka chata pomenovaná po grófke Leopoldine Serényi – poslednej vlastníčke tunajších lesov. Príjemné prostredie umocňuje neďaleký rybník Na mlákach.
8.Vodárenská nádrž Starina a vrch Gazdoráň
Vodárenská nádrž Starina je svojim objemom 59,8 mil. m3 vody najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe. Vybudovaná bola na rieke Cirocha v rokoch 1981-87. Zaberá 240 ha, výška hrádze je 50 m. Pitnou vodou zásobuje viac ako 320 000 obyvateľov. Z dôvodu jej výstavby bolo vysídlených 7 obcí. Názov nesie podľa Stariny, ktorá bola ako jediná zatopená. Nad vodnou hladinou sa týči majestátny vrch Gazdoráň s nádhernými výhľadmi. V roku 2022 bol sprístupnený novou turistickou trasou.
9.Zubor hrivnatý a jeho návrat do voľnej prírody karpatských lesov
V súčasnosti je Národný park Poloniny jediným územím na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý – najväčší európsky suchozemský cicavec. Do karpatských lesov vo vysídlenej časti národného parku sa vrátil v roku 2004. V súčasnosti sa v území pohybuje približne 70 jedincov.
10.Pseudokrasové jaskyne – Ďakova a Pustajova – v horskom masíve Stinská
V dôsledku tektonických porúch, veternej a vodnej erózie vznikli na území Národného parku Poloniny pseudokrasové jaskyne – nekrasové jaskyne bez kvapľovej výzdoby. Doteraz bolo objavených 6 jaskýň. Väčšina z nich je sústredená v masíve Stinská, ktorým prechádza slovensko – ukrajinská štátna hranica. Najznámejšie z nich sú dve jaskyne: Ďakova, ktorá je najdlhšia (126, 5 m) a Pustajova, ktorá nesie meno po rodákovi zo Zboja Michalovi Pustajovi, najtalentovanejšom rozprávkárovi Polonín.
11.Židovský cintorín v obci Topoľa –najväčší židovský cintorín v národnom parku
Na území Národného parku Poloniny sa nachádza viacero židovských cintorínov, ale najväčší z nich je v obci Topoľa. V okrese Snina je to druhý najväčší cintorín. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a ako jediný z cintorínov v regióne mal v minulosti výraznú kamennú ohradu. Nachádza sa tu 59 náhrobných kameňov.
12.Drevené chrámy – unikátne sakrálne stavby
Jedinečné sakrálne stavby vypovedajúce nielen o duchovnom živote, ale aj o zručnosti a originalite miestnych ľudí. V územnej pôsobnosti národného parku sa zachovali v obciach Jalová, Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka, Ruský Potok, Topoľa, Uličské Krivé a Šmigovec. Všetky sú zapísané v Zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Najstarší chrám sa nachádza v Topoli, pochádza z II. polovice 17. storočia.
13.Park tmavej oblohy Poloniny a symbolické miesta, ktoré ho pripomínajú
Najtmavšie miesto na Slovensku, s minimálnym svetelným znečistením a s vynikajúcimi podmienkami na pozorovanie nočnej oblohy, ktoré sa stalo v roku 2010 prvým parkom tmavej oblohy na Slovensku. Ponúka najžiarivejšiu oblohu s dobre viditeľnou Mliečnou cestou. Jeho súčasťou je astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Parku tmavej oblohy Poloniny je venovaný náučný chodník v Novej Sedlici. Symbolicky ho pripomína model asteroidu v Uliči.
14.Skit – pravoslávna kaplnka na hore Horb v Uličskom Krivom
Trojposchodová kaplnka postavená podľa vzoru gréckych atoských mníchov – jediná v území národného parku. Postavil ju otec Ignatij, vlastným menom Ján Čokina, s pomocou miestnych obyvateľov, keď sa vrátil do rodnej obce Uličské Krivé po svojej aktívnej duchovnej činnosti. Bol to veselý človek, rád pomáhal a tešil sa z každej maličkosti. Svoju vieru a náboženské presvedčenie prejavoval aj v čase bývalého režimu, začo bol dva mesiace väznený. V príjemnom prostredí areálu bol aj pochovaný. Konajú sa tu cirkevné slávnosti i púte veriacich z blízkeho okolia.
15.Atraktívne miesta v Uliči – minigaléria drevených kostolíkov, oddychovo-náučný areál Dvere do Polonín, drevené sochy v parku
V obci Ulič sa nachádza viacero lákavých miest. Jedinečná je minigaléria drevených kostolíkov, ktorú tvoria makety 9 chrámov z uličskej i ublianskej doliny. Historický park je dotvorený drevenými sochami pripomínajúcimi historické udalosti, významné osobnosti, zaujímavé miesta v Poloninách, tiež typickými architektonickými prvkami i Rusínsko-slovenským slovníkom pod holým nebom. Obľúbený je oddychovo-náučný areál Dvere do Polonín i vždy upravený miestny rybník.
16.Domček deduška Večerníčka v Novej Sedlici
Drevený roľnícky dom so slamenou strechou zo začiatku 20. storočia. Národná kultúrna pamiatka, jedna z posledných stavieb svojho druhu umiestnených in situ (mimo skanzen) na Slovensku a v Prešovskom kraji posledný pamiatkovo chránený objekt so slamenou strechou. Príjemný areál v centre dediny zatraktívňuje maketa dreveného chrámu, ktorý sa v súčasnosti nachádza v humenskom skanzene.
17.Betlehemské zvyky v obci Topoľa – zachovalé tradície miestneho obyvateľstva
Zachovalé ľudové tradície, ktoré sa dedia z generácie na generáciu už viac ako 200 rokov. Vianočné pásmo v rusínskom nárečí, s ktorým betlehemci – koledníci všetkých vekových kategórií prezlečení za pastierov, gubov i čerta – chodievajú s malým kostolíkom z domu do domu a zvestujú narodenie Božieho syna, sa stalo neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.
18.Pád meteoritu a trojrozmerný model meteoroidu v Zboji, ktorý ho pripomína
V roku 1866 sa stala nezvyčajná udalosť – medzi obcami Zboj a Kňahyňa (miesto nazvané Čierne mláky, dnes na Ukrajine) spadol meteorit – v tom čase najväčší kamenný meteorit na svete. Na rozlohu približne 28 km sa rozletelo 1200 úlomkov s celkovou hmotnosťou 500 kg. Najväčší úlomok vážil takmer 300 kg, je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.
19.Krypta z I. sv. vojny v Osadnom s ostatkami vojakov padlých v prvej svetovej vojne
V unikátnej krypte, v hrobe s hĺbkou 7 až 11 metrov, sú uložené ostatky 1025 vojakov padlých počas prvej svetovej vojne v rokoch 1914-15 v okolí Osadného. Nachádza sa v pravoslávnom chráme Vznesenia Hospodinovho pod oltárnou časťou. Krypta je jediná svojho druhu na Slovensku.
20.Arpádova línia v Uliči – zachovalé pozostatky obrannej línie z druhej svetovej vojny
Arpádova línia bola budovaná v rokoch 1939-1944 a dodnes pripomína boje II. svetovej vojny v území. Tiahla sa z Rumunska, cez Ukrajinu, v dĺžke 600 km. Jej zachovalú časť s betónovými protitankovými zátarasami, zachovalými strelnicami, vojnovými zákopmi i pozostatkami bunkrov v pohorí Nastaz v dedine Ulič sprístupňuje turistický chodník.
21.Porta Rusica (Via Rusica) – stará obchodná cesta vedúca cez Ruské sedlo
Porta Rusica bola najvýznamnejšou obchodnou cestou sninského regiónu, ktorá spájala niekdajšie Uhorsko s Malopoľskom. Stavaná bola v rokoch 1861-65. Viedla z Michaloviec cez Ruské sedlo do poľského Baligródu. Dodnes sa zachovala na približne 4 kilometrovom úseku s niekoľkými pôvodnými kilometrovníkmi a priepustmi. V roku 2001 bola zapísaná do Zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska (technická pamiatka). Nachádza sa vo vysídlenej časti národného parku. Sprístupňuje ju turistický a cyklistický chodník.
Text: Iveta Buraľová, Miloslav Biľo
Foto: archív S-NP Poloniny