Zberateľská eurominca s motívom zubra hrivnatého

Zberateľské euromince sú fascinujúcim aspektom mincového sveta. Majú často zaujímavé motívy a sú obľúbené medzi numizmatikmi a zberateľmi. Slovenská republika, ako aj ostatné krajiny eurozóny vydávajú zberateľské euromince s rôznymi témami. Jednou z nich je aj séria s tematikou Fauna a flóra na Slovensku. Súčasťou tejto série bude aj zberateľská eurominca s motívom zubra hrivnatého. O finálnej podobe mince sa rozhodlo prostredníctvom súťaže, ktorú vyhlásila v marci 2023 Národná banka Slovenska. Eurominca bude z obyčajných kovov a jej nominálna hodnota bude 5 EUR. Do súťaže bolo predložených desať výtvarných návrhov od deviatich autorov. Komisia na posudzovanie výtvarných návrhov pamätných mincí a zberateľských mincí ich hodnotila v júli 2023. Odborným poradcom v procese hodnotenia bola aj Mgr. Iveta Buraľová zo Správy NP Poloniny. Odborná komisia udelila prvenstvo výtvarnému návrhu Karola Lička. Na averze je zobrazený kráčajúci zubor, ktorý je dominantným predstaviteľom zvieracej ríše a charakteristický obyvateľ Polonín. Presvedčivosť tohto zobrazenia je umocnená symbiózou zvieraťa s prírodným prostredím, ktoré mu poskytuje prirodzenú kulisu. Na reverze dominuje detail hlavy samca zubra hrivnatého, s ktorým sa spája typická majestátnosť tohto vzácneho zvieraťa. Dôkladne je vyhotovený aj detail bukových listov a bukvíc, ktoré približujú jeho prirodzené prostredie. Plánovaný termín emisie zberateľskej euromince je v júli 2024.

averz

reverz

Zubor hrivnatý (Bison bonasus)

Zubor je najväčším európskym suchozemským cicavcom. Pôsobí majestátne, dôstojne, vyvoláva rešpekt i obdiv. Svojou postavou pripomína hovädzí dobytok. Hlava je pomerne krátka, zaoblená, telo i chvost sú pokryté hnedou srsťou. Predná časť tela je mohutnejšia ako zadná, zvýrazňuje ju tiež srsť, ktorá je na prednej časti tela predlžená. Pomerne hrubú srsť dvakrát do roka, na jar a na jeseň, mení za novú. Obtieraním o stromy a kry sa jej zbavuje.

Patrí do čeľade turovité (Bovidae). Silné a duté rohy sú charakteristickým znakom oboch pohlaví. Sú trvalé a rastú s pribúdajúcimi rokmi. Radíme ho k párnokopytníkom. Tretí a štvrtý prst je na konci zakončený rohovitými kopytami. Aktívny je predovšetkým za šera, na takéto videnie má prispôsobený aj zrak. Zo zmyslov má najlepšie vyvinutý sluch a čuch. Dožíva sa približne 35 rokov.

Zubor je živočích spoločenský, samotársky žijú zvyčajne iba staršie býky (samce). Typický je život v 8 až 13 kusových čriedach. Veľkosť a štruktúra skupiny sa počas roka mení (otelenie, pripájanie sa býkov k stádu v období ruje). Ruja prebieha v mesiacoch august až september. Nové prírastky prichádzajú na svet najčastejšie v máji až v júni. Mláďatá vážia okolo 20 kg, veľmi rýchlo sa postavia na nohy, asi po 3 týždňoch sa začínajú pásť. Pohlavne dospievajú v 3. roku života. U zubra je výrazný pohlavný dimorfizmus – býky sú značne väčšie ako kravy. Ich hmotnosť dosahuje 550 až 900 kg.

Zubor je prežúvavcom, z trofického hľadiska sa radí medzi veľké bylinožravce. Aktivita zubrov je spojená predovšetkým so zháňaním potravy a jej prijímaním. Fázy pasenia striedajú s pokojným trávením času, najviac prežúvaním. Zdržujú sa tam, kde je dostatok potravy a kde sa cítia bezpečne. Črieda v letnom období denne prejde priemerne 1-3 km, jednotlivé býky aj viac ako 10 km. Občas sa na jednom mieste zdržia aj niekoľko dní. Živia sa najmä zelenými a drevnatými časťami rastlín, vetvami, kôrou a lístím. Obľubujú mladšie lesné porasty s bohatým podrastom. Denná dávka čerstvej potravy u dospelého zubra je priemerne 30-45 kg tráv a 1-3 kg kôry a vetiev s lístím. V zime je ich základnou potravou ostružina, kôra stromov, krov a suchá tráva, ktorú vyhrabávajú spod snehu. S obľubou navštevujú soliská, kde lížu soľ a požierajú okolitú pôdu. Napájať sa chodia k potokom, často tiež prichádzajú k brehom Vodárenskej nádrže Starina.

Pôvodný areál zubra sa rozprestieral takmer v celej Európe. Vzhľadom na svoju majestátnosť patril medzi vyhľadávanú a atraktívnu loveckú trofej, a tak sa jeho areál rozšírenia zmenšoval, z voľnej prírody sa začal postupne vytrácať. Už len malý krôčik chýbal k tomu, aby tento impozantný živočích v Európe vyhynul. Udáva sa, že začiatkom 20. storočia žili už iba dve izolované populácie (v Bielovežskom pralese a na Kaukaze), ktorých bolo približne sto kusov. Posledný slovenský zubor sa pravdepodobne stal trofejou Mateja Korvína, ulovený bol v 15. storočí vo vigľašských lesoch. Jednotlivé exempláre však prežili v zoologických záhradách a oborách, postupne boli premysleným spôsobom rozmnožované. Na Slovensku ich môžeme vidieť od roku 1958 v zubrej zvernici v Topoľčiankach. Vo voľnej prírode žijú iba na severovýchode Slovenska. Od roku 1972 sa datujú prvé údaje o ich prechode a pobyte zo susedného Poľska. V roku 2004 bol na území Národného parku Poloniny realizovaný projekt reštitúcie zubra do voľnej prírody karpatských lesov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilnej populácie zubra hrivnatého na Slovensku. Pohraničná oblasť vytvára vhodné podmienky na zabezpečenie prirodzenej migrácie zubrov na územie susedného Poľska a Ukrajiny, a naopak, čím sa minimalizuje efekt inbrídingu (kríženie pokrvne blízkych príbuzných). Dnes žije vo vysídlenej časti územia Národného parku Poloniny, nad Vodárenskou nádržou Starina, približne 70 jedincov zubra.

Z celosvetového hľadiska je zubor hrivnatý zapísaný do Červeného zoznamu ohrozených druhov živočíchov, v rámci Európskej únie sa radí medzi prioritné druhy európskeho významu. Na Slovensku patrí medzi chránené druhy živočíchov, spoločenská hodnota jedinca je 10.000 €.

Zubor sa opäť vrátil do našich karpatských lesov. Tu, kde kedysi žil, kadiaľ sa vo svojej majestátnosti prechádzal. Jeho návrat je veľkým obohatením fauny Polonín, i celého Slovenska.

Zberateľské mince súvisiace s Národným parkom Poloniny

Strieborná zberateľská minca v hodnote 20 eur „Národný park Poloniny“

V septembri 2010 Národná banka Slovenska vydala striebornú zberateľskú mincu s motívmi Národného parku Poloniny. Bola poslednou mincou tematického okruhu národných parkov Slovenska, ktoré od roku 1994 NBS postupne vydávala. Nominálna hodnota tejto mince je 20 EUR. Limitovaný náklad maximálne 27.000 ks bol vyhotovený v kremnickej mincovni. Autorom výtvarného návrhu oboch strán zberateľskej mince je sochár Karol Ličko. Na averze mince je zobrazený charakteristický krajinný motív Polonín s čemericou purpurovou v popredí. Na reverze je umiestnená dvojica vlkov dravých v prostredí bukového porastu.

averz                                          reverz

Strieborná zberateľská minca v hodnote 10 eur „Svetové prírodné dedičstvo Karpatské bukové pralesy“

V roku 2015 bola emitovaná zberateľská minca s motívom Karpatské bukové pralesy. Autorom víťazného výtvarného návrhu bol Karol Ličko, ktorý získal zníženú prvú cenu.  Na averznej strane sú zobrazené charakteristické kmene bukov a ich koreňový systém s jedným z typických predstaviteľov fauny – rysom ostrovidom.  Na reverze sú zobrazené rozpadávajúce sa kmene buka a jedle, ktoré sú symbolom kolobehu života v ekosystéme pralesa. V ľavej časti mincového poľa sú nápisy SVETOVÉ PRÍRODNÉ DEDIČSTVO a KARPATSKÉ BUKOVÉ PRALESY. Značka Mincovne Kremnica a štylizované iniciálky mena a priezviska autora výtvarného návrhu mince Karola Lička „KL“ sú umiestnené v pravej spodnej časti mincového poľa.

averz                                            reverz

Zlatá zberateľská minca v hodnote 100 eur „Svetové prírodné dedičstvo Karpatské bukové pralesy“

V roku 2015 bola emitovaná zlatá zberateľská minca s motívom Karpatské bukové pralesy. Autorom víťazného výtvarného návrhu bola Mária Poldaufová. Na averze je zobrazený predstaviteľ saprofágnych organizmov – fuzáč alpský, typický predstaviteľ fauny bukových pralesov. Pri hornom okraji mincového poľa je zobrazený typický predstaviteľ flóry – zubačka žliazkatá. Na reverznej strane autorka zobrazila rôzne prírodné prvky, ktoré spolu reprezentujú štruktúru a kolobeh života v ekosystéme bukového pralesa, pričom autorskou ideou je vystihnúť charakter pralesa a jeho časové premeny (rozpadávajúce sa kmene, tok vody, bukový porast, plod buka).

averz                                        reverz