Človek prejavuje záujem o stromy už od nepamäti a jeho vzťah k nim sa vyvíja. Spočiatku využíval len ich priame úžitkové hodnoty. Neskôr, najmä tie staré, sa postupne stávali predmetom kultu. Ako nemí svedkovia minulosti si získavali zaslúženú úctu starých národov. Boli uctievané, a teda prirodzeným spôsobom aj chránené. Úcta k nim sa prenášala z generácie na generáciu. V rôznych obdobiach vývoja ľudskej spoločnosti bol vzťah a prístup k ochrane starých, alebo inak vzácnych stromov rôzny. Menil sa najmä v dôsledku meniacich sa spoločenských a ekonomických podmienok.

Na Slovensku sa ochrane starých stromov začala venovať veľká pozornosť najmä v druhej polovici 20. storočia, kedy bolo zaevidovaných najviac významných stromov. K vyvrcholeniu evidencie starých stromov došlo v roku 1974, kedy Ministerstvo kultúry spolu so Slovenskou akadémiou vied a ONV v Banskej Bystrici vydali výzvu všetkým ONV na Slovensku na zabezpečenie evidencie a ochrany významných a pamätných stromov. Zaevidovalo sa vyše 500 stromov alebo ich skupín, čo sa hodnotilo ako úspech. Ich ochrana bola motivovaná aspektami kultúrnymi, biologickými alebo estetickými.

V súčasnosti je ochrana starých, alebo iným spôsobom mimoriadne významných stromov zabezpečovaná zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). Stromy sa za chránené vyhlasujú v kategórii chránený strom. Chránené stromy sú samostatnou kategóriou ochrany prírody a rovnako ako chránené druhy, chránené územia, územia európskeho významu, súkromné chránené územia a ochranné pásma patria medzi osobitne chránené časti prírody a krajiny vymedzené v zákone (§2 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.). Za chránené stromy môže okresný úrad v sídle kraja vyhlásiť vyhláškou podľa § 49 ods. 1 zákona kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesných pozemkoch. Nevyhlasujú sa však na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

Sú to stromy s osobitnou právnou ochranou, rozptýlené v krajine na najrozmanitejších miestach, tam kde im prírodné podmienky a starostlivosť ľudských generácií umožnili rásť a dožiť sa súčasnosti. Sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny, lesných komplexov, ale aj ľudských sídiel, historických záhrad a parkov. Sú to buď jednotlivé exempláre, menej alebo viacpočetné skupiny, ale aj rozsiahle stromoradia, náhodne umiestnené alebo zámerne vysadené človekom.

Ak jedinec daného druhu dosiahne mimoriadneho veku a mimoriadneho obvodu, spĺňa jedno z hlavných kritérií na vyhlásenie za chránený strom. Okrem mimoriadneho obvodu a veku existuje viac kritérií, ako napr. vzťah k historickej alebo kultúrnej udalosti, či osobnosti,  vzácnosť výskytu a druhu dreviny, individuálne zvláštnosti stromov, zachovanie genofondu pôvodných druhov, krajinotvorné a estetické hodnoty a pod. Významnosť jednotlivých kritérií nie je prísne limitovaná.

Zoznam druhov stromov s uvedením mimoriadneho veku a mimoriadneho obvodu: stiahni [pdf]

Vyhlásené chránené stromy sa evidujú v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody (ďalej len „štátny zoznam“), ktorý je úradnou evidenciou chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem. Z poverenia MŽP SR štátny zoznam vedie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a vydáva z neho výpisy pre územné obvody kraja a okresu. Výpisy sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody. Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné. Na jeho vedenie sa vzťahujú ustanovenia § 51 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 18 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.. V prípade zrušenia ochrany chráneného stromu sa zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.

Zoznam chránených stromov Slovenska a základné informácie o nich spolu s vyobrazením sú uverejnené aj v Katalógu chránených stromov Slovenska, ktorý je databázovým výstupom štátneho zoznamu chránených stromov a je určený najmä pre laickú, ale aj odbornú verejnosť. Katalóg chránených stromov bol vytvorený v roku 2002 a má informatívny charakter. Je vystavený na informačnom portáli MŽP SR –  www.enviroportal.sk .

V štátnom zozname je k 31.12.2019 na území celého Slovenska evidovaných spolu 443 chránených stromov, z toho 307 je vyhlásených jednotlivo a 136 je vyhlásených ako skupina chránených stromov, vrátane stromoradí. Celkový počet jedincov chránených stromov je 1251, ktoré sú zastúpené v počte 65 druhov, z nich je 32 pôvodných a 33 nepôvodných druhov.

Početnosť chránených stromov evidovaných v štátnom zozname k 31.12.2019 v prehľadnom zastúpení v jednotlivých krajoch Slovenska: stiahni [pdf]

Prehľad druhov a početnosť jedincov zastúpených v sústave chránených stromov Slovenska k 31.12.2019: stiahni [pdf]

V štátnom zozname chránených stromov Slovenska sú z územia v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny v súčasnosti zaradené tri chránené stromy: dub letný (Quercus robur), ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) a borovica hladká (Pinus strobus). Všetky tri vyhlásené chránené stromy sa nachádzajú v území voľnej krajiny v prvom stupni ochrany, v intraviláne obce Dúbrava. Právny predpis, ktorým boli všetky tri chránené stromy vyhlásené predstavuje Nariadenie ONV č 3/90, z 02. 02. 1990, VZV KÚ v Prešove, následné predpis č.  1/1997 zo dňa 25. 06. 1997.

Dub v Dúbrave

Tento chránený strom sa nachádza na miestnom cintoríne cca 20 m od severného múra miestneho gréckokatolíckeho chrámu.Dôvodom ochrany je fakt, že sa jedná o impozantný strom s veľkou estetickou hodnotou, ktorý významne dotvára ráz cintorína, či obce.

Súradnice polohy: Zemepisná šírka 48,876645° N, Zemepisná dĺžka: 22,355772° E.

Názov obce Dúbrava je odvodený od slova „dub, resp. dúbrava“, v súvislostí s tým, že obec vznikla na mieste, kde ľudia v minulosti vyklčovali dubovo – hrabový karpatský les. Najstaršia písomná správa o obci pochádza z roku 1548. Podľa odhadovaného veku jedinca chráneného duba môžeme teda konštatovať, že tento strom je starší ako samotná obec. Každopádne sa jedná o jedinca, ktorý bol súčasťou pôvodného lesného porastu a prežíva dodnes ako posledný mohykán. Cerkva v Dúbrave sa prvýkrát spomína v Súpise rusínskych cerkvi v Humenskej krajni z roku 1732,  pričom bola tradične drevená. Na mape z roku 1782 je zobrazená poloha drevenej cerkvi na mieste, kde dnes stojí murovaná gréckokatolícka cerkva. Tento dub bol svedkom požiaru, v ktorom miestny drevený chrám zhorel. Podľa ústneho podania pri chráme stáli pôvodne dva mohutné duby, pri požiari zhorel spolu s drevenou cerkvou aj jeden z nich. Druhý dub tu stojí dodnes, je to práve tento chránený jedinec a po všetkom čo prežil, predstavuje najmohutnejší strom v okrese Snina.  V jeho letokruhoch je vrastená celá generačná pamäť obce, nad ktorou sa vypína. Vzhľadom na jeho umiestnenie na cintoríne a pri gréckokatolíckom chráme,  za svoj život dub vítal do života prichádzajúcich a počas pohrebov pod jeho konármi sa lúčil s odchádzajúcimi obyvateľmi obce. Predstavuje kroniku rodokmeňa celej obce, ktorý sa symbolicky vetví v jeho husto rozkošatenej korune. Zaujímavosťou druhu dub letný je, že sa v prírode dožíva vysokého veku, vek najstarších jedincov sa odhaduje na 1000 až 1300 rokov.

Ľaliovník v Dúbrave

Tento chránený strom sa nachádza v areáli Centra sociálnych služieb Dúbrava, v miestnom historickom parku pri starobarokovom kaštieliku. Strom sa nachádza cca 20 m naľavo od prístupovej komunikácie ku kaštieliku. Dôvodom ochrany je fakt, že sa jedná o strom s veľkou estetickou hodnotou, ktorý je súčasťou drevinovej skladby miestneho historického parku.

Súradnice polohy: Zemepisná šírka 48,876059° N, Zemepisná dĺžka: 22,358550° E.

Jedná sa o výnimočný dekoratívny strom so zaujímavo tvarovanými zelenými listami, ktorý sa na jeseň rozžiari do sýto žlta, je opadavý. Skutočnou okrasou sú ale krásne veľké žltozelené kvety s oranžovým pruhovaním na spodnej časti, ktoré majú tvar tulipánov a veľkosť až 10 cm. Kvitne v máji až júli, zhruba mesiac podľa aktuálnych podmienok. Je jedným zo stromov s najmenej 100 miliónov rokov starých druhov rodiny magnólií. Ľaliovníky patria spolu s magnóliami k najpôvodnejším krytosemenným rastlinám, je to teda jedna z najstarších známych a stále existujúcich kvitnúcich rastlín.  Z botanického hľadiska je veľmi zaujímavý aj preto, lebo stavbou veľkých kvetov pripomínajú fylogeneticky staršie ihličnany. Plody sú krídlové nažky, ktoré sú usporiadané do súplodia. Toto súplodie je podobné šiške ihličnanov, vzpriamené, 5-8 cm dlhé. Úzke semená na zimu zaschnú a neskôr sa otvoria do tvaru hviezdy. Listnatý strom pochádza zo Severnej Ameriky, kde bežne rastie vo voľnej prírode. V Európe sa pestuje v parkoch a v arborétach ako okrasná drevina. V Európe sa začal pestovať v 17.storočí , a to nielen ako okrasná drevina, ale pokusne aj s tým zámerom, že sa jeho drevo využije na výrobu papiera. V Severnej Amerike sa používa ako úžitkový strom pre drevo, ktoré je veľmi hodnotné a ľahko sa spracováva. Používa sa na výrobu nábytku, ako veľmi kvalitné drevo na výrobu organov, a aj ako obkladové drevo s kresbou. Indiáni z jeho vydlabaných kmeňov vyrábali kanoe.

Chránený strom ľaliovník sa nachádza v časti pôvodného  historického parku, ktorý je v súčasnosti súčasťou areálu zariadenia Centra sociálnych služieb Dúbrava. Verejnosti nie je voľne sprístupnený. Návštevu areálu a časti historického parku, v ktorom sa nachádza tento chránený strom si je potrebné vopred dohodnúť s pracovníkmi tohto zariadenia.

Vejmutovka v Dúbrave

Tento chránený strom sa nachádza pred Obecným úradom v Dúbrave na jeho nádvorí. Dôvodom ochrany je fakt, že sa jedná o strom s veľkou estetickou hodnotou, ktorý je pozostatkom drevinovej skladby miestneho historického parku pri starobarokovom kaštieliku v minulosti.

Súradnice polohy: Zemepisná šírka 48,875889° N, Zemepisná dĺžka: 22,358209° E.

Starobarokový kaštieľ v obci Dúbrava postavili v roku 1763 členovia rodiny rodu Vercsenyiovcov. Obklopili ho výsadbou rozsiahleho historického parku, ktorý sa dodnes zachoval iba vo fragmentoch. Avšak i jeho zvyšky predstavujú významnú dendrologickú lokalitu. Výsadba v tomto parku je zaujímavá tým, že záhradný architekt tu navrhol výsadbu drevín v kruhoch, tzv. „kruhovkách“. Dodnes môžeme vidieť v parku napr. pôvodnú skupinu starých líp rastúcich v kruhu. Historická budova kaštieľa sa stala súčasťou komplexu zariadenia Centra sociálnych služieb Dúbrava. Chránený strom vejmutovka sa nachádza v časti pôvodného historického parku, ktorý je mimo areálu tohto zariadenia. Nachádza sa priamo pred Obecným úradom Dúbrava a je verejnosti voľne sprístupnený.

Ochranné pásmo všetkých troch stromov  bolo navrhnuté podľa § 49 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.. Je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany. Úlohou ochranného pásma je eliminovať nepriaznivé, najmä antropogénne vplyvy prostredia na strom. Jeho veľkosť a určenie závisí od závažnosti týchto vplyvov.

Vyhlásením, označením a zaevidovaním chránených stromov sa pre príslušný orgán ochrany prírody, ako aj odbornú organizáciu ochrany prírody, záujem o ne nekončí. Chránené stromy sú prevažne staré stromy so zníženou fyziologickou alebo biomechanickou vitalitou. Naviac na všetky stromy, bez ohľadu na ich vek, pôsobia stresové faktory životného prostredia, ktorých účinok je čoraz intenzívnejší. Je preto potrebné sa adekvátnym spôsobom o stromy starať, najmä ich ošetrovať a udržiavať. Pri starostlivosti o ne sa vychádza z poznatkov viacerých vedných odborov od biológie, cez záhradnú a krajinnú architektúru, rôzne technické disciplíny až po históriu a umenie, estetiku a etiku a tiež, v súčasnosti vôbec nie zanedbateľnú, psychológiu vzťahu človeka ku stromom a drevinám vôbec.

Starostlivosť o chránené stromy sa zabezpečuje predovšetkým realizovaním programov starostlivosti (spracovávajú sa spravidla na 10 rokov), a ak sú stromy kritický ohrozené aj programov záchrany (spracovávajú sa spravidla na 5 rokov). Programy zo zákona obstaráva a schvaľuje okresný úrad v sídle kraja a vyhotovuje organizácia ochrany prírody, alebo iná odborne spôsobilá osoba. Praktická starostlivosť o chránené stromy, ich ošetrovanie a údržba, sú zabezpečované odborne spôsobilými fyzickými alebo právnickými osobami – arboristami.

Vzhľadom na svoj vek je zdravotný stav chráneného stromu duba letného relatívne dobrý. Strom je poškodený hnilobou, nachádzajú sa na ňom dutiny, hniloba suchá i mokrá, a okom viditeľné poškodenie hmyzom. V minulosti bola jeho koreňová sústava poškodená kopaním hrobov. Zdravotný stav chráneného stromu ľaliovník tulipánokvetý je vzhľadom na jeho vek relatívne dobrý. Strom je poškodený hnilobou, sú na ňom viditeľné dutiny, hniloba suchá, aj mokrá. Na strednom kostrovom konári sa nachádzajú drevokazné huby (práchnovec kopytovitý – Fomes fomantarius). Pri báze kmeňa sa nachádza množstvo výmladkov.  Zdravotný stav stromu borovica hladká – vejmutovka je dobrý. Okrem niekoľkých zlomených konárov (sneh) nie sú zjavné vážnejšie poškodenia. Strom má vidlicovitú korunu.

Dub v Dúbrave už viackrát podstúpil ošetrovanie, a to zo zdravotných dôvodov a pretože sú priamo pod ním umiestnené hroby s pomníkmi. V minulosti došlo pri silnejšom vetre počas búrky k uvoľneniu chorých a suchých konárov z koruny stromu a následnému poškodeniu hrobových miest, a teda majetku pozostalých. Takisto ozdravný rez podstúpila vejmutovka v Dúbrave, ľaliovník v Dúbrave na ošetrenie ešte len čaká.

Text: Zuzana Bartušová

Fotografie: Ing. Milan Piroš, Ing. Miroslav Buraľ

Historické fotografie a údaje: archív Ing. Miroslav Buraľ