Vyjadrujeme hlbokú účasť ľuďom v obci Pichne, ktorí boli viacnásobne bezmocne vystavení pôsobeniu prírodného živlu, ktorému sa v momente vyčíňania nedalo brániť. Dalo sa iba čakať, kým to prejde. Je nám úprimne ľúto k akým obrovským škodám došlo v dôsledku záplav. Pri takýchto udalostiach obvykle nešťastie ľudí stmelí a navzájom si pomáhajú. Je to prirodzený prejav ľudskosti. Pri všetkej úcte k pomoci od vrcholných politických predstaviteľov, ktorá nie je samozrejmá, chceme uviesť na správnu mieru hoax, ktorý sa začal šíriť. Pretože už z princípu je nesprávne šíriť nepravdivé informácie, ktoré môžu poškodiť prírode a jej obyvateľom. A v rámci našej úlohy šírenia environmentálneho povedomia, sa jedná o územie v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny.

V sobotňajšej reportáži Noviny TV Joj zo dňa 20.6.2020 o záplavách v obci Pichne  https://videoportal.joj.sk/noviny/epizoda/81048-noviny-tv-joj?fbclid=IwAR33b_ZmC6_bbMBtrYyH2ZBrxKG2Vt1QzEj-xKBYEz_x8Ta3awbWlMPd1go v 2:53 minutáži odznelo z úst mienkotvorného predstaviteľa: „ Došlo k pretrhnutiu bobrej hrádze, a preto tá voda…“.

Reportáže veľakrát pomôžu, tým, že poukážu na problémy, rozšíria dosah informácií, o ktorých by sa široká verejnosť nedozvedela. Vyburcujú ľudí a zodpovednosť kompetentných, aby sa udalosti dali do pohybu a veci sa zmenili k lepšiemu. V tomto prípade pozitívum pre obec Pichne a jej obyvateľov. Veríme, že vďaka tejto pôsobivej reportáži a empatii, ktorú vyvolá, sa podarí pomôcť. Výhra pre ľudí. Média však vytvárajú aj verejnú mienku. V tomto prípade negatívny obraz o bobroch.

Prvé údaje o výskyte bobrov v okrese Snina zaznamenali Pčola a Vlasaková (Pčola & Vlasaková 2010). Výskyty bobra na severnom a východnom Slovensku pochádzajú z jedincov prirodzene migrujúcich z obnovených populácií v Pol’sku. Reštitúcia bobrov do susedných Beskidov Nízkych (Poľsko) začala v rokoch 1980–1985, kedy tam bolo vypustených 5 rodín s početnosťou 23–26 jedincov (Zbyryt & Zbyryt 2013). Pri následnej reštitúcii do územia súčasného Bieszczadského národného parku (1991–2000) bolo vypustených ďalších 182 jedincov bobra – 30 rodín (Derwich 1995; Derwich 2000; Derwich & Mróz 2008). Prvé údaje o výskyte bobra v obci Pichne pochádzajú z r. 2013/2014.

Pomerne nedávno zaznamenaný výskyt bobrov na toku Pichnianky bol zaznamenaný výhradne v úplne opačnej časti obce vo vzťahu k časti obce, kde došlo ku škodám. Ku škodám došlo v horných častiach obce, kde sa do Pichnianky vlievajú štyri menšie prítoky. Bobor sa usídlil v dolnej neobývanej časti obce v smere toku nachádzajúcom sa pod časťou, kde nastali medializované problémy. Logicky teda problémy, ktoré spôsobili škody, nemohol spôsobiť bobor. Bobroviská vo všeobecnosti zachytávajú v období sucha, na ktoré sme sa donedávna sťažovali, vodu v krajine, dvíhajú hladinu podzemnej vody v okolí, bránia erózii. Bobry mali v tejto časti Pichnianky vybudovanú sústavu hrádzí. Tie si bobry budujú tak, že ponechávajú štrbiny pre prepúšťanie časti prietoku. Vodu nezastavujú úplne, ale cielene prepúšťajú istý objem vody. Úpravou veľkosti štrbín regulujú a udržujú konštantnú vodnú hladi­nu v zdrži podľa svojich potrieb, tak aby vstupy do nôr boli pod vodou kvôli predátorom. Počas povodní vyhrabávajú bočné kanály, ktorými prevádzajú prívaly vôd. Bobry často budujú celé haťové stupne, ktoré oslabujú nápor vody a dovoľujú zapla­venie väčšieho územia. Jedna z nich, hlavná hať, chráni hrady alebo vstupy do nôr. Takže na vhodnom mieste, kde nespôsobuje priame škody a má na svoje stavby a svoj prirodzený život priestor, plní bobor paradoxne protipovodňovú funkciu. Na mieste, kde žil, nikomu nevadil. Skôr naopak, u miestnych ľudí vyvolával zvedavosť, záujem a sympatie. Sila náporu 80 000 m³ piatkovej povodňovej vlny valiacej sa z hornej časti obce, však aj jeho všetky stavby v okamžiku spláchla.

Pred osídlením vodného toku Pichnianka bobrami, mala obec odjakživa problém s povodňami. Vyliatie Pichnianky je zachytené aj na fotografii z r. 1984 uverejnenej v knihe o obci Pichne (Popovič, M., Hirjak, M., Sisák, M., 1997). O opakovaných záplavách a vysokom povodňovom riziku vodného toku Pichniaky sa píše v dokumente Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Bodrogu, ktorý vypracovali odborníci zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v r. 2011 – Dokument Predbežné hodnotenie povodňového rizika. Podľa týchto podkladov došlo k zaplaveniu obce v r. 1998, 2001, 2010.  V rokoch 1998, 2001 bola takisto ako v súčasnosti zaplavená rovnaká časť obce, 100 domov a 100 záhrad, v r. 2010 došlo tiež k výraznejším povodňovým škodám, ktoré spôsobila extrémna zrážková činnosť. Na Pichnianke v Pichniach bol vyhlásený v r. 2010 najvyšší III. stupeň povodňovej aktivity. Na Pichnianke, v časti, ktorá preteká cez Sninu a následne sa vlieva do Pčolinky, bol podľa spomínanej dokumentácie vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity v r. 2005. Jedná sa tiež dlhodobo o problémový úsek Pichnianky, na ktorom nastal taktiež uplynulý víkend problém. V tom čase sa bobor v obci ešte nevyskytoval a problémy sa napriek tomu opakovali.

Obec Pichne leží v údolí v typickom lieviku pod kopcami. Riziko povodne je viac než vysoké. Veľká povodeň tu bola taktiež pred dvomi rokmi. Kombinácia morfológie povrchu, nepriepustnosti podložia, extrémneho množstva zrážok je veľmi nepriaznivá a praje opakovaným povodniam. Pôda bola uplynulý víkend tak premočená, že ďalšie intenzívne zrážky už nemohla vstrebať. Nebudeme teoretizovať o spôsoboch hospodárenia na poľnohospodárskej pôde a v okolitých lesoch, veľa odborníkov pravidelne poukazuje na stav krajiny, v ktorej žijeme. Minister životného prostredia SR Ján Budaj sa vyjadril, že nechá skúsenosť tejto povodne v obci Pichne preskúmať odborníkom na tvorbu krajiny. Výsledky šetrenia budú následne zverejnené ako ilustrácia dobrých aj chybných zásahov v krajine https://www.facebook.com/photo.php?fbid=3966008260136294&set=a.126284967441995&type=3&theater .

Počkáme si na závery odborníkov MŽP SR. No, dovtedy prosím, nehaňme bobrov! Nevytvárajme nepravdivé a nepodložené závery a nešírme ich, hoci nevedome. Jediným cieľom tohto článku je zabrániť šíreniu nepravdivého hoaxu o bobroch, ktoré sme už v tomto prípade zaznamenali. Keď sa to podarí, tak ho malo zmysel písať.

Admin

Titulné foto: Ing. Juraj Lukáč

Bohužiaľ aj dnes vídané v obci Pichne – fotografia z knihy Popovič, M., Hirjak, M., Sisák, M., 1997: Pichne. Datapress Prešov, str. 138.

Vhodné miesto, kde mal bobor v Pichniach svoj prirodzený život priestor a nikomu nevadil. Všetky jeho stavby povodeň v momente taktiež spláchla

Bobor sa v minulosti v obci Pichne usídlil v dolnej neobývanej časti obce v smere toku nachádzajúcom sa pod časťou, kde nastali medializované problémy. Foto: Ing. Juraj Lukáč.

Použitá literatúra:

Derwich, A. 1995. Reintrodukcja bobrów w Bieszczadach Polskich. Ustrzyki Dolne, BdPN. Roczniki Bieszczadzkie, 4: 217–225.

Derwich, A. 2000. Bóbr europejski w Bieszczadzkim Parku Narodowym i jego otoczeniu. Monografie Bieszczadzkie 9, Ośrodek Naukowo-Dydaktyczny BdPN, Ustrzyki Dolne, p. 205–218.

Derwich, A. & Mróz, I. 2008. Bobr europejski Castor fiber L. 1758 jako czynnik wspomagajacy renaturyzacje siedlisk nad gornym Sanem. Studia i Materiały Centrum Edukacji Przyrodniczo-Leśnej, 10(2 [18]): 173–183.

Pčola, Š. & Vlasaková, M. 2013. Výskyt bobra vodného (Castor fiber) v okrese Snina. Natura Carpatica, 51: 97–98.

Popovič, M., Hirjak, M., Sisák, M., 1997: Pichne. Datapress Prešov, 147 pp.

Štofík, J. & Bartušová, Z. 2016. Súčasný stav bobra vodného (Castor fiber) na severovýchode Slovenska. Ochrana prírody, 28: 39–52.

Štofík, J. & Bartušová, Z. 2019. Zmeny v populácii bobra vodného na trvalých monitorovacích plochách okresu Snina (severovýchod Slovenska). Ochrana prírody, 33: 40–48.

Zbyryt, M. & Zbyryt, A. 2013. Rekolonizacja Magurskiego Parku Narodowego przez bobra europejskiego Castor fiber – 27 lat po reintrodukcji. Parki Narodowe i Rezerwaty Przyrody, 1(32): 79–88.