Rašeliniská sú veľmi významným prírodným fenoménom. V Národnom parku Poloniny patria medzi vzácne nelesné spoločenstvá. Ich vznik, ako ich poznáme dnes, podmienili pastieri – Valasi – vyklčovaním slatinných jelšín. Najvýznamnejšie slatinné rašeliniská sa nachádzajú v najvýchodnejšej časti národného parku v Sedlickej kotline. Jedno z nich je chránené v prírodnej rezervácii Bahno.

V rastlinnej ekológii bývajú rašeliniská rozdeľované na minerotrofné, sýtené prevažné podzemnou vodou a ombrotrofné, sýtené prevažné zrážkovou vodou. Veľmi zjednodušene prvý typ predstavujú slatiny, ten druhý nazývame vrchoviská.

V prírodnej rezervácií Bahno sú chránené vrchoviská.  Prírodná rezervácia Bahno bola vyhlásená v roku 1988 na výmere 2,78 ha. Lokalitu charakterizuje podhrebeňová terénna zníženina pretiahnutého tvaru v smere SZ – J, ktorá vznikla zosuvnými pochodmi vo flyši v minulosti. Nadmorská výška kolíše okolo 660 m n. m. Prevládajúcim pôdnym typom je rašelinná pôda vrchovištná, v okrajových častiach na terénnych vyvýšeninách hnedá lesná pôda mezotrofná. Hydrologické pomery sú podmienené morfológiou terénu. Terénnu zníženinu zásobuje zrážková voda z priľahlých svahov bez možnosti povrchového odtoku, preto hladina vody v priebehu roka kolíše.

V rezervácií bolo z nižších rastlín zaznamenaných 28 druhov lišajníkov a 71 machorastov, z toho 11 pečeňoviek a 60 machov. Z významnejších druhov lišajníkov pozornosť si zaslúžia druhy ako Acrocordia gemmata a Menegazzia terebrata.

Vzhľadom na malú rozlohu vrchoviska, je predovšetkým počet machorastov pomerne vysoký. Rastie tu päť druhov rašelinníkov (Sphagnum) a šesť druhov ploníkov (Plagiomnium), z ktorých najvýznamnejším druhom je glaciálny relikt – Pseudobryum cinclidioides. Lokalita pre tento druh je považovaná za jedinú na Slovensku, kde sa v súčasnosti nachádza. Rastie tu i ďalší vzácny glaciálny relikt – Helodium blandowii.

Rezervácia predstavuje komplex rastlinných spoločenstiev vrchoviskových a prechodných rašelinísk, mokradí, vŕbových a lúčnych porastov v okolitých bukových lesoch. Rozmanitosť rastlinných spoločenstiev je spôsobená nerovnomerným zamokrením a rôznym stupňom zrašelinenia a zazemnenia nerovnomerného povrchu zníženiny. Najväčší význam má vrchoviskové spoločenstvo patriace do asociácie Eriophoro vaginati – Sphagnetum recurvi Hueck 1935  zväzu Sphagnion medii Kästner et Flobner 1933 s prevahou rašelinníka (Sphagnum recurvum) a páperníka pošvatého (Eriophorum vaginatum).

V okrajových východných častiach rašeliniska prevládajú vysoko-bylinné spoločenstvá svahových pramenísk a mokrých lúk. Zo vzácnych druhov sú tu napr. kuklík potočný (Geum rivale), valeriána celolistá (Valeriana simplicifolia), králik okrúhlolistý (Chrysanthemum rotundifolium) a kýchavica biela (Veratrum lobelianum), z papradín papradník močiarny (Thelypteris palustris).

Okraje vrchoviska prokrývajú fytocenózy prechodných rašelinísk a porastov vŕby ušatej (Salix aurita). Ich stanovište charakterizuje rozkolísaný vodný režim s pravidelným vplyvom stagnujúcej vody, najmä v jarných mesiacoch. Z významných druhov je tu napr. ostrica zobáčikovitá (Carex rostrata), saldník močiarny (Peucedanum palustre), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), bezkolenec belasý (Molinia colerulea) a i.

Lúčne spoločenstvá susediace s vŕbovými porastami po obvode vrchoviska majú znaky trávnych porastov vlhkých stanovíšť a acidifilných spoločenstiev psicových lúk vyšších polôh. Z významných rastlinných druhov sú tu napr. horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), klinček nakopený (Dianthus compactus) a vstavač hlavatý (Traunsteinera globosa).

Časti porastené jelšou sivou radíme k slatinným jelšinám patriacich do asociácie Alnus incana-Thelypteris community Hadač et Terray 1989 zväzu Alnion incanae Pawlowski 1928. Charakteristická je výskytom druhov papradníka močiarneho, ostrice zobáčikovitej, papradky samičej (Athyrium filix-femina), čerkača obyčajného (Lysimachia vulgaris), jelše sivej (Alnus incana) a vzácneho machorastu Pseudobryum cinclioides. Je to jediná lokalita výskytu tohto spoločenstva v NP Poloniny.

V prírodnej rezervácii Bahno sú zastúpené biotopy európskeho významu: 7120 (kód Natura), resp. Ra2 (kód v slovenskom systéme biotopov) – Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy a 7140 (Ra3) – Prechodné rašeliniská a trasoviská.

Prírodná rezervácia Bahno poskytuje vhodný biotop len niektorým druhom živočíchov, ktoré sa vedia prispôsobiť podmienkam stanovištia. Zo živočíchov pozornosť zasluhujú východokarpatské druhy chrobákov – Patrobus styriacus a slimákov – Trichia bielzi a Perforatella dibothrion. Pre ochranu vzácnych druhov vtáctva, najmä hniezdičov dutín, ako tesár čierny (Dryocopus martinus), holub plúžik (Columba oenas), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a mnohé spevavce má veľký význam starý bukový porast v okolí vrchoviska.

Vrchoviskové rašelinisko v rezervácii  bolo dlhodobo obhospodarované tradičným spôsobom miestnymi obyvateľmi. V nie tak dávnej minulosti sa lokalita kosila dvakrát ročne ako stelivová lúka, resp. ako kŕmna pre kone. 

Vrchoviskové rašeliniská môžeme zaradiť medzi ohrozené rastlinné spoločenstva. Tradičný spôsob ich obhospodarovania zanikol v druhej polovici 20. storočia.  Bez zásahu človeka by tu prebiehala intenzívna sukcesia krovín a zmena druhového zloženia, degradovali by a zanikli. Za účelom dosiahnutia ich priaznivého stavu zabezpečuje Správa Národného parku Poloniny vo vlastnej réžii ich obnovu, ktorá pozostáva z nasledujúcich činnosti:

• realizácia manažnemtových opatrení biotopov – výruby náletových drevín s následným kosením a odvozom biomasy z lokality,
• zlepšovanie hydrologických pomerov – krúžkovanie dospelých jedincov drevín – brezy a smrekov vo vrchoviskovej časti rašeliniska,
• nepretržitý biomonitoring – sledovanie zmien druhového zloženia rastlinného spoločenstva.

Rastlinné spoločenstvo v prírodnej rezervácii Bahno predstavuje prírodne dedičstvo našej krajiny. Pre budúce generácie je ho možné zachovať len aktívnym manažmentom, čo je jedna z hlavných úloh Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky na celom území našej krajiny.

admin