Po dvoch dekádach od začiatku úspešného projektu reintrodukcie zubrov v NP Poloniny môžeme konštatovať, že populácia týchto majestátnych zvierat, ktoré sa kedysi vyskytovali na našom území, dnes prosperuje. Tento príbeh je plný zaujímavých momentov, výziev, ale aj výnimočných úspechov, ktoré majú zásadný význam nielen pre ochranu biodiverzity, ale aj pre samotný Národný park Poloniny.

Začiatok reintrodukcie: Rok 2003 a prvé kroky

Projekt reštitúcie zubrov sa začal koncom roka 2003, kedy sa začala výstavba aklimatizačnej obory v katastrálnom území bývalej obce Ruské, ktorá sa nachádza v NP Poloniny. Obora mala výmeru 2 hektáre a slúžila ako prvý krok k reintrodukcii zubrov do voľnej prírody. Prvé zubry, ktoré prišli na Slovensko, bol samec (Archie) a dve samice (Ittina a Pasqualina), ktoré do vysídlenej oblasti nad VN Starina dorazili 13. júna 2004. O dva dni neskôr prišli ďalšie dva zubry – Isehärz a Isabella. Tento transport znamenal začiatok novej éry pre zubrov v Poloninách. Týchto 5 zubrov bolo 10.12.2004 vypustených z aklimatizačnej obory do voľnej prírody.

Počiatky života v prírode – Prvá črieda 

V decembri 2004 dostali tri prvé zubry (Archie, Ittina a Pasqualina) telemetrické obojky, ktoré umožnili sledovať ich pohyb a zabezpečiť ich bezpečnosť. O pár dní neskôr bola črieda vypustená do voľnej prírody, kde sa začala ich adaptácia na nové prostredie. Zaujímavý moment nastal deň po Štedrom večeri, keď sa k čriede pridal divožijúci býk Pišta. Takto sa formovala prvá skupina zubrov, ktorá začala žiť v Poloninách. V rokoch, ktoré nasledovali, došlo k niekoľkým ďalším prírastkom do čriedy. V októbri 2005 prišli ďalšie dva zubry zo zooparku Chomutov, Cvinka a Cvolonin, ktoré po krátkom pobyte v aklimatizačnej obore boli tiež vypustené do voľnej prírody. V novembri sa k nim pridal divožijúci býk z Poľska. Pozorovaný bol do konca mesiaca. Črieda v tom čase pozostávala z 9 exemplárov. Prvé zubríča s menom Anna Valentína porodila samica Pasqualina koncom júna 2006. Práve spomínaná Anna Valentína ako 3-ročná krava porodila 27.5.2009 svoje prvé mláďa.

Zubrice rodia počas celého života okolo 9 teliatok. Zostávajú plodné do neskorej staroby. Vo voľne žijúcej populácii v Bielowieži bol zaznamenaný pôrod posledného mláďaťa v 23 rokoch. Býky pohlavne dospievajú vo veku 5 rokov a vo veku 12 rokov sú už od kráv vyháňané mladšími býkmi. Pohlavne dospelé býky sa zdržujú v zmiešaných čriedach len v čase ruje. Mimo nej sa pohybujú v málopočetných čriedach alebo samostatne. V oborových chovoch, kde sa zubry prikrmujú dochádza k ruji počas celého roka. U zubríc trvá 1-3 dni. Býky v čase ruje demonštrujú svoju silu hrabajúc raticami zem a často vydávajú chrapľavý hlas nazývaný chručanie. Gravidita u zubrice trvá približne 264 dní. Pôrod je krátky a teľa sa dokáže postaviť na nohy už po 20 až 45 minútach a cicať začne v prvej hodine života. Mláďatá cicajú 6 až 8 mesiacov a rastlinnú potravu začínajú žrať po 20-tich dňoch.

Straty v čriede

Príbeh zubrov však nebol len o úspechoch. V decembri 2005 uhynula Isabella a v marci 2007, sa črieda musela vyrovnať so stratou Pasqualiny. V novembri 2007 došlo k tragickému úmrtiu 15-ročnej samice Ittiny, ktorá uhynula pár hodín po pôrode a z tela mala vytlačenú maternicu. V podobnom duchu sa odohral aj osud zubrieho mláďaťa Jožka, ktorý sa narodil v júni 2007. Zhruba 4 mesiace od narodenia Jožko utrpel vážne zranenia po páde zo 4 metrového svahu v blízkosti Cirochy. Zubríča bolo prevezené na veterinárnu kliniku v Košiciach, no bohužiaľ jeho zdravotný stav sa nelepšil a na zlyhanie srdca spôsobené dilatáciou bachora uhynul.

Zubor hrivnatý môže byť rovnako ako iné živočíchy ohrozený rôznymi patologickými stavmi. Okrem neinfekčných ochorení (traumy, intoxikácie, alimentárne poruchy) môžu zdravie samotnej zubrej populácie ohroziť aj infekčné (paratuberkulóza, listerióza, nekrobacilóza, tuberkulóza, brucelóza, besnota atď.) a taktiež aj parazitárne ochorenia (kokcidióza, sarkocystóza, fasciolóza atď.) Sú často hrozbou nielen pre samotného nositeľa, ale aj pre iné zvieratá a človeka. V rokoch 2012-2013 bolo u zubrov v susednom Poľsku v Bieščadoch, na území Štátnych lesov Stuposiany a Lutowiska, zistený výskýt tuberkulózy. Našli sa dva uhynuté zubry a z dôvodu likvidácie nakazených zvierat vo voľnej žijúcej čriede bolo na základe povolenia Regionálneho riaditeľstva ochrany životného prostredia v Rzeszowe usmrtených 19 jedincov zubra.

Migrácia populárneho zubra Archieho

Zubor Archie je potomkom otca nazývaného Dudo a matky Kreoly. Žili v Zoo v Amsterdame – Artis Zoo, kde sa im narodil práve Archie, ktorý bol neskôr transportovaný do NP Poloniny. V roku 2006 sa náš najznámejší zubor odčlenil od čriedy a vybral sa na dlhé putovanie po východnom Slovensku, prešiel Braniskom až do oblasti Spiša. Po 2 mesačných potulkách, počas ktorých prešiel približne 160 km (vzdušnou čiarou), bol dohľadaný pri obci Harichovce, imobilizovaný a prevezený späť do Polonín. Tento zubor, ktorý vážil 800 kilogramov, sa stal symbolom divokých zubrov v Poloninách. V roku 2014 sa zúčastnil súboja s býkom, počas ktorého si zlomil nohu. Zrejme to ovplyvnilo jeho život natoľko, že po dvoch rokoch (13.2.2016) bol nájdený uhynutý v blate. Dožil sa 14 rokov. Preparát majestátneho zubra v životnej veľkosti môžeme obdivovať v Informačnom stredisku v Novej Sedlici. 

Zubor je zviera stále. Migrácie zubrov v letnom období sú spojené s hojnosťou potravy. Rozloha pastvín kolíše podľa obdobia a potravnej aktivity a určujú ju vzdialenosti, ktoré stádo prejde každý deň. Priemerne sa stádo premiestňuje o 1-3 km, často sa však niekoľko dní zdržuje na tom istom mieste. Príčiny migrácie môžu súvisieť so sociálnou štruktúrou a hustotou populácie. Bolo pozorované, že stádo prešlo cez deň aj 7 km a jednotlivé býky nad 10 km. Zaznamenaná bola aj 300-km migrácia býka z Bieščad severozápadným smerom, ktorú prešiel za 28 dní. Lesný masív pralesa Borecka pomerne často opúšťajú býky migrujúce do vzdialenosti 30-100 km. V marci prešlo z Poľska na Slovensko do blízkosti obce Hostovice 5 zubrov, z toho 3 býky a 2 kravy. Migrovali do vzdialenosti 10 km južným smerom z Woli Michovej (Poľsko).

Rozrastanie populácie a súčasnosť

Roky 2006 a 2007 priniesli úspechy, keď sa začali rodiť mláďatá, a po príchode ďalších zubrov zo zahraničia a vytvorením stabilnej rodiny sa črieda pomaly rozrastala. V roku 2012 ich bolo 15 a v roku 2014 bolo evidovaných už 25 jedincov. V roku 2017 sa ich počet takmer zdvojnásobil na 40 a dnes sa pohybuje po Poloninách už viac ako 80 jedincov. Prírastky teliatok v zubrom stáde môžeme pozorovať na jar, kedy prichádzajú na svet. Najviac pôrodov bolo zaznamenaných v mesiacoch máj až jún.

Pôvod reštituovaných zubrov

Rozšírenie zubra hrivnatého v Karpatoch

V súčasnosti je NP Poloniny známy tým, že je to jediné územie na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý. Zubor je najväčší európsky suchozemský cicavec. Pôvodný areál zubra sa rozprestieral takmer v celej Európe. Veľa názvov obcí i miestnych názvov pripomína jeho rozšírenie aj na území Slovenska, z oblastí Východných Karpát spomenieme poľskú pohraničnú obec Zubracze a miestny názov Zubrová v k.ú. Smolník na území Národného parku Poloniny. Posledného zubra na území Slovenska vraj ulovil Matej Korvín vo Vigľašských lesoch.

V okolitých krajinách žije zubor na území Karpát vo voľnej prírode v poľských Bieszczadoch, kde sa v roku 2017 odhadovali jeho početné stavy na 400 jedincov a v Ukrajinských Karpatoch, kde sa početné stavy odhadujú na 220 jedincov. Populácia zubrov v Bieszczadach bola založená reintrodukciou, keď v roku 1963 bolo prvých 7 zubrov vypustených do voľnej prírody. Jedince zubra v Karpatoch patria do bialowiesko-kaukazskej krvnej línie s prímesou jediného býka zubra kaukazského.

Od roku 1972 sa datujú na Správe NP Poloniny prvé správy o prechodoch a pobyte jednotlivých exemplárov i čried na územie Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, ako aj územie terajšieho Národného parku Poloniny. Registruje sa vyše 50 výskytových údajov zubra v pohraničnej oblasti.

Pôvodný geografický areál zubra pokrýval približne celú Európu. V 10. storočí sa začal významne zmenšovať. Vyhynutiu unikol o vlások na začiatku 20. storočia, keď v Európe prežilo v zajatí iba 54 jedincov. V súčasnosti zubor žije v asi 200 uzavretých zverniciach a v 32 voľne žijúcich populáciách. Rozlišujú sa dve genetické línie – horská a nížinná. Zubry v Karpatoch sú zástupcami nížinno-kaukazskej línie zubrov, tzv. horskej línie Bison bonasus bonasus x Bison bonasus caucasicus. Dosiaľ žiadna populácia v Európe nie je dostatočne veľká na to, aby zabezpečila prežitie druhu z dlhodobého hľadiska. Preto je návrat zubra do slovenskej prírody dôležitý ako príspevok k spoločným celosvetovým snahám o zachovanie druhu.

Projekt na záchranu zubra

Štátna ochrany prírody SR vypracovala a v roku 2004 realizovala projekt ,,Založenie voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch (NP Poloniny). Cieľom projektu bolo a je vytvorenie stabilnej populácie zubra hrivnatého na Slovensku, ako jediný výskyt zubra na južných svahoch Karpát. Projekt reštitúcie zubra na Slovensku je integrálnou súčasťou celoeurópskeho projektu znovuzaloženia voľne žijúcej populácie zubra v Karpatoch, ktorý vypracovala Large Herbivore Foundation zahrňujúc Poľsko, Rumunsko a Ukrajinu. Projekt posudzoval poradný zbor ŠOP SR pre ochranu fauny, ktorý vyjadril svoj súhlas. NP Poloniny bol vybraný pre účely projektu z viacerých dôvodov. Na území NP Poloniny sa uskutočnilo niekoľko jednaní, obhliadok terénu a výberu miesta pre aklimatizačnú zvernicu s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, zástupcami všetkých zainteresovaných subjektov, štátnej správy a samosprávy, a za účasti koordinátora projektu Doc. Perzanowského, predsedu LHF Dr. Baerselmana a Patricie de Vries, zástupkyne Veľvyslanectva Holandského Kráľovstva, ktoré finančne prispelo na realizáciu projektu.

Spracovali: Mgr. Iveta Buraľová, Mgr. Miloslav Biľo

Foto: Správa NP Poloniny