V týchto dňoch v prírode v našich končinách finišuje pozoruhodné divadlo s viacerými dejstvami, a to ťah a rozmnožovanie ropuchy bradavičnatej. Toto predstavenie je možné stále sledovať v priamom prenose aj v lokalite Sninské rybníky pri Snine. Prírodné prostredie v tejto lokalite poskytuje ropuchám vhodný životný priestor. V období „zásnub žiab“ sa tu až stovky jedincov zo všetkých strán zliezajú k zamokreným miestam a rybníkom, hnané pudom rozmnožovania. Takýchto vhodných mokraďných miest je v rekreačnej oblasti viacero, napr. rybník Horná Bystrá (Horný rybník), alebo rybník Mlynisko (Dolný rybník).

Ropucha obyčajná je zákonom chránený druh obojživelníka národného významu, spoločenská hodnota druhu predstavuje 230 Eur. Je to lesný druh, má rada tieň a vlhko. Obýva predovšetkým lesnatú krajinu tvorenú listnatými a zmiešanými lesmi s prevahou listnáčov. Je prispôsobivá, vyskytuje sa od nížin až po najvyššie horské polohy, do 1500 m n. m.. Obľúbila si aj ľudské sídla a záhrady. Hoci žije prevažne v lesnatej krajine, nájdeme ju aj na poliach a lúkach i pozdĺž vodných tokov. Zimuje na súši, vyhľadáva mäkkú lesnú pôdu s vysokým obsahom rozpadajúcich sa organických zvyškov. Často zimuje v hrabanke s tlejúcim lístím, pod hnijúcim mŕtvym drevom, v dierach po hlodavcoch, alebo si ich niekedy aj sama vyhrabe. Rozkladajúci sa materiál uvoľňuje teplo a bráni premŕzaniu prostredia. Zo zimnej hibernácie sa prebúdza v marci až apríli a krátko po prebudení sa pári. Z miesta v lese, kde ropuchy zimovali (zimoviska) sa presúvajú na miesto rozmnožovania. Dospelý jedinec je málo závislý na vodnom prostredí, v tomto štádiu je to skôr suchozemský tvor. Napovedá nám o tom o tom aj fakt, že na končatinách majú len slabo vyvinuté plutvové lemy. Voda je pre tento druh dôležitá v čase rozmnožovania, pretože kladú do nej vajíčka. Preto v jari hromadne tiahnu k vodným plochám. Končatiny majú krátke, takže skôr kráčajú ako skáču. Obyčajne obdobie jarného ťahu trvá 2-3 týždne. Ako si tak vykračujú z miest zimovania na miesta rozmnožovania, čaká na nich množstvo nástrah.

Jedná sa o ich usmrcovanie pod kolesami áut na pozemných komunikáciách.V takýchto úsekoch Štátna ochrana prírody SR každoročne na lokalitách na celom Slovensku, prostredníctvom svojich organizačných jednotiek, buduje dočasné zábrany v cestných priekopách. Tie pozostávajú z plastovej fólie upevnenej na drevených koloch a zakopanej v zemi. Následne každý deň niekoľkokrát za deň pracovníci zberajú žaby do vedier a prenášajú cez cestu k miestu rozmnožovania. Ročne tak zachránia stovky až tisícky žiab, ktoré by určite skončili svoju púť pod kolesami áut. Ťahy žiab cez cesty v našej územnej pôsobnosti sú našťastie len individuálne, preto v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny takéto problémy našťastie nemusíme riešiť zábranami.

No i v prípade individuálnych presunov, môžeme byť ohľaduplní k týmto jedincom prechádzajúcim cez cestu. Stačí v miestach, kde žaby prechádzajú cez cestu pribrzdiť a možno ich aj obísť,ak to bezpečnosť dovolí. Prejsť sedem metrov širokú vozovku trvá u ropuchy bradavičnatej asi 28 minút. Tieto stvorenia robia naozaj všetko, čo je v ich silách, aby čo najskôr cestu prekonali, no rýchlejšie ísť nevedia.

Čo sme však zaznamenali, je uviaznutie ropúch v „pasciach“, ktoré pre nich človek neúmyselne pripravil zástavbou v ich životnom priestore. Sú to miesta na trase presúvajúcich sa žiab, kde spadnú, a nemôžu sa dostať von, a pokračovať tak v ťahu. Takýmto miestom je starý bazén v areáli Sninských rybníkov, ktorý sa stal prekážkou v trase cca 100 jedincov žiab. Pracovníci Správy NP Poloniny, na podnet všímavého obyvateľa Sniny, uskutočnili v priebehu apríla opakovaný výjazd a zachránili zo suchého bazéna uväznené jedince. Jednalo sa hlavne o jedince ropuchy bradavičnatej, našli sa medzi nimi aj skokany štíhle a mlok karpatský. Tieto jedince boli vo vedrách prenesené a vypustené do vodnej plochy Horného rybníka, pretože by bez pomoci človeka na mieste uschli (foto: T. Didirka).

Ak by ste na takéto uväznené žaby teraz, alebo v budúcnosti, narazili môžete im taktiež pomôcť vlastnými rukami. Je to jednoduché, len ich jednoducho aspoň  z pasce vysloboďte, najlepšie presuňte a vypustite na vhodné miesto priamo do priestoru vodnej plochy. Pri prenose je vhodné mať na rukách rukavice (tie sú v tomto období často našou bežnou výbavou). Rukavice preto, lebo ropucha má za očami zoskupené príušné jedové žľazy (parotidy). Druh je však len málo jedovatý, pri dotyku hrozí pre človeka malé riziko. Možnému podráždeniu kože zabránia práve rukavice. Problémy môže ropucha v sebaobrane spôsobiť iným zvieratám, napr. psom. Stáva sa, že domáci miláčik vďaka loveckému inštinktu do ropuchy zahryzne a jej jed prehltne vo vyššej dávke. Môže to byť pre neho nebezpečné a takýto incident končí ošetrením u veterinára. Avšak, niet sa čo diviť, keďže pri útoku psa ide ropuche doslova o život. Najlepšie, aj pre psíka, aj pre ropuchy, je takýmto stretnutiam predísť.  Preto, prosím vás, v čase a na miestach ťahu a rozmnožovania žiab, dočasne zmeňte trasu prechádzky, toto obdobie trvá krátko.V okolí Sniny je veľa pekných miest,  kde sa dá ísť so psíkom prejsť a nie sú tam prítomné migrujúce žaby.

Vajíčka kladie ropucha v podobe dlhých retiazok (aj viac ako 3m), ktoré väčšinou namotáva na vodné rastliny v hĺbke 2 až 40 cm, pri nedostatku takých miest aj voľne na dno. Takéto pekné retiazky korálok už vytvorili ropuchy aktuálne na Hornom rybníku (foto: Z. Bartušová).

Samice dorastajú do veľkosti od 7,6 cm až 14,6 cm, samček 6,2 cm do 9,6 cm. Takže samice sú v porovnaní so samcom na prvý pohľad zjavne väčšie. Samec oblapí samicu ešte mimo vody. Na prvých troch prstoch predných nôh majú samce v období rozmnožovania zrohovatené mozoľovité výrastky, pomocou ktorých sa na tele samice lepšie udržia. Samička obvykle nesie samčeka, často aj niekoľkých, na svojom chrbte až do vody. V populácii sústredených žiab je výrazná prevaha samcov, na jednu samicu pripadajú priemerne asi 3 samce. Samce o samice bojujú tak, že odkopávajú pritom zadnými končatinami každého iného záujemcu o „jeho“ partnerku. Je to neľútostný súboj o samičku. Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu. Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh. V mnohých prípadoch sa však nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel udusia. Ich pohlavný pud je taký silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní. Silu tohto pudu je obrovská. V čase vrcholiaceho párenia sa samce snažia prichytiť o akýkoľvek predmet vo vode, ktorý často ani vzdialene nepripomína samičku. Niekedy to je sklená alebo plastová fľaša, stará topánka, alebo keď ste nablízku aj špička vašej topánky.

Potravou ropuchy sú mravce, pavúky, mnohonôžky, chrobáky,slimáky a dážďovky, ktoré loví svojim vychlípiteľným jazykom. Veľké jedince dokáže uloviť i menšie druhy stavovcov, žabky, či myši (hlavne ich mláďatá). Je veľmi užitočná, ničí veľké množstvo hmyzu a slimákov. Dospelá ropucha počas krátkeho obdobia párenia sa vo vode neprijíma potravu, hneď po nakladení vajíčok a ich oplodnení sa vracia na súš. Larvy sú malé, majú len 5 mm. K metamorfóze dochádza za 2 – 2,5 mesiaca, v horách 3,5 až 4 mesiace. Veľkosť metamorfovaných žabiek je od 0,6 až 0,8 cm. Žabky vzhľadom pripomínajú miniatúry dospelých žiab, vyliezajú z vody a v desiatkach, stovkách, či dokonca tisícoch vyliezajú hromadne z vody a vydávajú sa na svoje „loviská“. Počas masového presunu sú zase nápadné. Opúšťajú vodný živel, a začínajú ďalšiu etapu už nenápadného života vo svojom novom živle na suchej zemi.

V prírode sa stále niečo zaujímavé deje. Je to vďačné javisko pre zvedavé povahy. Vysvetlením povahy dejov, ktoré sa v prírode odohrávajú, získame veľakrát u ľudí zároveň aj pochopenie a empatiu voči nim, i keď sa zdajú byť na prvý dojem zvláštne.

Text: Zuzana Bartušová