Objavte Poloniny – unikátny zážitkový pobyt, ktorý mal premiéru počas predposledného augustového víkendu v území najvýchodnejšieho slovenského národného parku. Bohatá ponuka atraktívnych produktov prilákala do kraja stovky návštevníkov z rôznych kútov Slovenska. V ponuke bolo 19 zaujímavých programov, ktoré sprostredkovali pobyt v nádhernej prírode (pešo i na bicykli) i na gazdovskom dvore, pošteklili chuťové poháriky pri varení regionálnych jedál, či pečení voňavého domáceho chleba, podelili sa o kulinárske umenie navariť senzačný Vlčí sirup i vyskúšať si výrobu rastlinných mastičiek. Počas prázdninového trojdnia sa pozorovala nočná obloha, nechýbali remeselníci, ktorí tkali, vyrábali košíky, korytá, píšťaly, drevené ozdoby i keramiku. Všetko sa to odohrávalo v 5 dedinách národného parku (Nová Sedlica, Zboj, Ulič, Topoľa, Runina).

Pripomeňme si ponuku atraktívnych produktov: Ako hrdina 1. svetovej vojny, Babo što robyte? Peču a tkam…, Cyklotúlanie okolo Stariny, Cyklotúlanie za Poloninskými ikonami, Drevené magnetky, Duša dreva spieva, Les spieva, Namaľuj si obraz horúcim voskom, Podmaľba na sklo, Po stopách zbojníkov v Poloninách, Pozorovanie nočnej oblohy, Prútie, korytá a prstienky, Tajomstvá hlinenej pece, Tatarčané pirohy vlastnými rukami, Trené pirohy, Výroba mastičiek z liečivých rastlín, V objatí pralesa, Vlčie sirupy – Mňam mhmm, Zážitkový pobyt na Gazdovstve. Aktéri realizovaných produktov sa už teraz tešia na ďalší ročník tohto inovatívneho projektu.

Správa NP Poloniny v rámci „objavovania Polonín“ milovníkom prírody ponúkla exkurziu do pralesa v sprievode odborných pracovníkov. Spolu s partiou nadšených milovníkov divočiny sme sa trošku potúlali v Rožku. Prales Rožok je situovaný v „rožku“ kľukatej slovensko-ukrajinskej hranice. Stratili sme sa v jeho objatí, zažili atmosféru pralesa. Výnimočné štyristoročné buky v mohutných hrúbkových dimenziách, prirodzene dožívajúce, tajomné zákutia plné mŕtveho – životom prekypujúceho dreva, a iné atraktívne „atrakcie“ pralesa neprístupné v bežných hospodárskych lesoch. Našu skupinku tvorili vnímavé duše, ktoré veru nebolo potrebné nadchýnať. Naladení na rovnakej vlnovej dĺžke medzi sebou navzájom i s lesom, sme ako mravčeky obdivovali najhrubší buk v rezervácii. Zážitky sa nedajú úplne interpretovať, treba ich osobne zažiť. Národný park Poloniny je plný pokladov, ktoré treba ešte objaviť…

Nezabudli sme ani na najmenších návštevníkov Polonín. V rámci sprievodných aktivít sme oživili rozprávkové postavičky a pre deti pripravili hravé i náučné súťažné stanovištia. Ako „veselá rozprávková banda“ sme sa udomácnili v oddychovo-náučnom areáli Dvere do Polonín v Uliči. Za to, že Rozprávkové Poloniny boli úspešné a splnili očakávania detičiek, patrí veľké poďakovanie priateľom a milovníkom Polonín (Jana Filakovská, Peter Filakovský, Jana Bednárová, Edita Karaščáková, Štefan Karaščák, Zuzana Bičárová), ktorí sa vynikajúco zhostili zverených úloh. V podobe vodníka, čertice, starej „vorožyli“, Snehulienky i včielky plným priehrštím rozdávali dobrú náladu, optimizmus, smiech. Za milú spoluprácu tiež ďakujeme lesnej víle Anne Harkotovej, ktorá reprezentovala miestne Komunitné centrum Kotva.

Naše veľké ďakujem patrí kolegom spoza hraníc Grazyne Holly, Ewe Bujalskej a Ignacu Domiszewkemu, ktorí prijali naše pozvanie a do programu prispeli bohatou nádielkou aktivít pre najmenších. Rozprávkové Poloniny „okorenil“ fotogenický rys Štetinka, ktorého si deti i dospelí veľmi rýchlo obľúbili. Prezradíme, že v rysom kožušteku – symbolickej postavičke susedného Bieščadského národného parku – sa ukrýval Ignac. Ďakujeme 🙂

Objavovať Poloniny rôznymi spôsobmi a rôznymi zmyslami bolo lákavé aj pre nás. Je nám ľúto, že čas nám nedoprial vyskúšať si všetky zážitky. Ale tie, ktoré sa nám podarilo zažiť, boli naozaj skvelé. V Novej Sedlici sme sa s obdivom prizerali Marienke Mandzákovej a Stanke Šiškanovej – dvom sestrám, ktoré v útulne zariadenej improvizovanej „kuchyni“ bravúrne svojich návštevníkov zasväcovali do tajov miestnej kuchyne a spoločne varili trené pirohy. Že neviete, čo to je? Nečudujeme sa. Však je to špecialita tejto dediny. Pri ich jedení by sa určite aj vám zbiehali slinky 🙂

Úžasný zážitok sme mali na dvore Jaroslava Lechana v Topoli. Tam nám svoje tajomstvá prezrádzala hlinená pec. Prostredníctvom Jara – zručného mladého človeka, ktorému sa podarilo v priebehu niekoľkých rokov vrátiť do malej dediny to, čo tam kedysi bolo. Čo sa kamsi vytratilo. A chýbalo. Čo tam dnes opäť patrí. Staré remeslá. Jeho slová, napríklad aj o tom, že tradície sme povinní zachovávať a odovzdávať svojim deťom, sa nás hlboko dotýkali. A o tom, že sú úprimné, nás presvedčil jeho gazdovský dvor s pecou, starou pelevňou, dreveným rebriňákom so senom, cepami na mlátenie zrna, keramickým kruhom a mnohými ďalšími „originálmi“, ktoré kedysi vlastnili a používali naši dedovia a babky. Jeho hlinená pec „vyrába“ krásnu keramiku i voňavý chlieb. Ten najvoňavejší. A najchutnejší na svete. Lebo si ho upečiete vlastnými rukami 🙂

Naše tretie zastavenie bolo u bylinkárky Janky. Tam, v dedinke Runina, uloženej pod hlavný karpatský hrebeň, v príjemnom prostredí s chalúpkou ako z rozprávky a nádhernou záhradou, sme stáli so zatajeným dychom a obdivovali  schopnosť zžiť sa s prírodou, čerpať jej dary a rozdávať ich ďalej. Presvedčili sme sa, že Janka Kaščáková zo Sniny je nielen skvelá učiteľka základnej školy, ale tiež pracovitá žena, ktorej učaroval život na dedine, ktorá si tu vytvorila svoju oázu pokoja a pohody, ktorá svoj voľný čas venuje záhrade, bylinám, ktorá jej úžitky dokáže pretaviť do zázračných mastičiek, olejčekov či macerátov i mnohých iných užitočných a liečivých prírodných zázrakov. A o svoje získané zručnosti sa vie s ľahkosťou a humorom podeliť. Ten kúsok miesta, ktorý si s manželom vytvorila, je naozaj príjemný, voňavý, vyšperkovaný milým drobnosťami, lákavý a láskavý.

V Uliči sme sa zúčastnili gastronomického zážitku so skvelými a uvedomelými miestnymi ľuďmi, ktorí tu podnikajú a vyrábajú poctivé domáce sirupy na prírodnej báze pod značkou mMMm Vlčie sirupy. Sirupy vyrábajú ručne, z tých najkvalitnejších surovín bez použitia chemických konzervačných látok, zahusťovadiel a zvýrazňovačov chuti. Ingrediencie nakupujú prednostne od domácich pestovateľov, alebo používajú plody pochádzajúce z ich vlastnej záhradky. Pri varení vlastných sirupov sme dostali lekcie poctivého remesla a prezradili nám zopár tajomstiev svojich osvedčených receptúr. Táto mladá, rýchlo rastúca a úspešná firma nám je sympatická svojou filozofiou a snom, ktorým je návrat k prírode ako súčasť nevyhnutnosti nášho bytia. Súčasťou marketingu Vlčích sirupov je pridaná hodnota, ktorou sa prezentujú, a tou je, že ich vyrábajú v oblasti Národného parku POLONINY, ktorý je súčasťou Vlčích hôr.  Svojimi produktami tak zároveň propagujú územie Národného parku Poloniny. A hlavne sú stále mMMm – mňam. Sme na vás hrdí a fandíme vám, nech sa vám darí: Juraj Kovaľ  & Miroslav Telehanič.

Mali sme tú česť zúčastniť sa aj aktivity Po stopách zbojníkov v NP Poloniny, v rámci ktorého bola prejdená trasa hrebeňom Nastazu až po vrch Kopyto 792 m.n.m. Po stopách Zbojníka Fedora Hlavatého – rusínskeho Jánošíka a jeho družiny nás sprevádzal autentický sprievodca  Dušan Reiser. Dlhé roky aktívne pôsobí v Klube slovenských turistov, je jeden z mála posledných značkárov v regióne, dobrovoľný strážca prírody. Kto ho pozná bez irónie povie, že v Poloninách už všade bol, všetko videl, všetko zažil. 🙂 A vie o tom erudovane, a pritom vtipne rozprávať, so srdcom na dlani. Zžitý s krajom, v ktorom žije i s ľuďmi, ktorí tu žijú. Veď je jedným z nich a na rozprávanie príbehov má prirodzený talent.

Pestrý program dopĺňali sprievodné aktivity, napríklad premietanie filmov pre deti v Uliči či dramatizované čítanie básní a poviedok Štefana Suchého, samozrejme v miestnom nárečí. Sobotňajšiemu večeru dala bodku vtipná a energická svidnícka kapela s veľavravným názvom „Piňazi De?“.

Na záver môžeme smelo skonštatovať, že zážitkové podujatie Objavte Poloniny naplnilo očakávania. Prilákalo návštevníkov z blízkych i vzdialených regiónov. Do kraja lákavej prírody, nevšedných príbehov, jedinečných Rusínov. Pomohlo objaviť miesta odľahlé, pokojné, tajomné.

Ale to rozhodne nie je všetko, čo v rámci tohto podujatia bolo objavené.

„Objavilo“ mnoho šikovných, tvorivých, pracovitých ľudí spod Polonín. Všetkých tých remeselníkov, kuchárky či cukrárky, sprievodcov, gazdov, umelcov…

„Objavilo“ v miestnych ľuďoch schopnosť prejaviť sa a dalo im príležitosť odovzdať svoje umenie iným. Povzbudilo ich. Naučilo zabojovať so strachom, trémou či neistotou. Ukázalo im, že existuje spôsob, ako svoje schopnosti zužitkovať.

„Objavilo“ v samotných ľuďoch neskutočný potenciál. Dokázalo, že to, čo doma bežne robia, varia, pečú, je možné ponúknuť návštevníkom regiónu ako službu. Lebo je o to záujem.

„Objavilo“ silu a chuť miestnych ľudí spojiť sa, spoločne si sadnúť za jeden stôl. Upevnilo poznanie, že je potrebná spolupráca, ťahanie lana za jeden koniec. Bez toho región ostane neobjavený a zabudnutý.

„Objavilo“, že ak chceme do Polonín prilákať návštevníkov, musíme im ponúknuť miesto na spanie, chutnú stravu, vylepšiť turistickú infraštruktúru.

„Objavilo“, že je možné spojiť prírodu a miestnych ľudí. A potvrdilo, že Poloniny sú národným parkom, ktorý má vysoký potenciál rozvoja prírodného turizmu. Je chráneným územím, v ktorom je nevyhnutné uchovať jeho prírodné danosti a konečne povýšiť ochranu prírody na ten najvyšší piedestál. Je najvyšší čas určiť jasné smerovanie regiónu. V ktorom budú hrať prim zachovalé a rozsiahle lesy, udržiavaná krajina, pokoj a ticho, ktoré absentujú v iných častiach krajiny a stále atraktívnejšia tmavá obloha.

Za to jedinečné „objavovanie“ patrí obrovská vďaka Evke Kocanovej a Soni Kožárovej z OZ Také naše. Ktoré do nášho regiónu prišli s originálnou myšlienkou, ale tiež s poriadnou dávkou entuziazmu, chuti, úsmevu. Ktoré dokázali dlhé hodiny počúvať miestnych ľudí, zástupcov samospráv, rôznych organizácií. Ktoré boli od začiatku do konca spoľahlivými tímovými hráčmi. Ktoré cieľavedome robili malé kroky, vždy vpred a svojim príjemným pôsobením a vierou v úspešný koniec nedovolili nikomu cúvnuť. A ktorých nadšenie nás aj dnes inšpiruje a motivuje do realizácie ďalších spoločných aktivít. Úprimne ďakujeme.

Hlavným organizátorom úspešného podujatia bolo občianske združenie Také naše z Veľkého Šariša. Spolupracovali miestne samosprávy, Správa NP Poloniny Stakčín, Slovenský zväz astronómov, OOCR Horný Zemplín a Horný Šariš, Múzeum rusínskej kultúry, KOCR Severovýchod Slovenska, Aevis, n.z., Nadácia SPP. Za fotodokumentáciu našich aktivít ďakujeme Petrovi Filakovskému zo Sniny, ktorý je v regióne známy svojimi kvalitnými profesionálnymi fotografickými službami. O podujatí informuje webová stránka:

https://www.objavtepoloniny.sk/preskumaj-vsetky-zazitky/

Veríme, že pilotný ročník projektu Objavte Poloniny naštartoval tradíciu, ktorá sa do zoznamu celoslovenských festivalov zapíše veľkými písmenami.

Iveta Buraľová & Zuzana Bartušová

Foto: Peter Filakovský, archív Správy NP Poloniny