„Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“

Jozef Dekret Matejovie (1774 – 1841)

Podľa schválenej novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa od 01.01.2020 môže v lesoch národných parkov uplatňovať výlučne prírode blízke hospodárenie, ktoré zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie a biologickú rozmanitosť. Podľa predmetnej novely 50% územia národných parkov bude v bezzásahovom režime, cieľom je viac ako 75 percent. Ako ďalej s hospodárením vo zvyšných lesoch národných parkov? Prax lesa vekových tried s predpísaným množstvom kubíkov vyťažených na doraz, ktorého cieľom je vytvoriť len prirodzené zmladenie bez zabezpečenia stability porastu a trvalosti produkcie sa neosvedčil. Pred nami je ťažká a dlhá cesta. Ako najsprávnejšia z hľadiska existujúcich metód a prístupov sa ponúka cesta výberkového spôsobu hospodárenia. Systém je už dávno vymyslený a je dostupný, a to že funguje už dokázala aj prax na Slovensku.

V rámci služobnej cesty a interného vzdelávania navštívili pracovníci Správy Národného parku Poloniny Lesnícky náučný chodník Smolnícka Osada, kde sme sa na exkurznej trase oboznámili s manažmentom porastov prírode blízkym hospodárením (PBH), a to výberkovým spôsobom hospodárenia. V Smolníckej osade sa uplatňuje PBH uplynulých tridsať rokov, kde z pôvodného rúbaňového lesa alebo tzv. lesa vekových tried, sa stal prostredníctvom cielených zásahov les, ktorý má diferencovanú štruktúru a znaky výberkových porastov. Došlo k tomu za pôsobenia lesníka Ladislava Alcnauera, ktorý sa pokladá za významnú osobnosť a priekopníka v oblasti výberkového hospodárenia. Pre výnimočného lesníka Ladislava Alcnauera (1946-2016) bola jeho práca poslaním, ktoré vykonával s rozumom, citom a zanietením. Bol to pokrokový lesník – vizionár vo svojej technokratickej dobe predbehol v myslení i tú dnešnú. K lesu pristupoval s pokorou a bázňou, s pohľadu svojich kolegov si prácu zbytočne komplikoval. I keď nemusel jemnejšie hospodáriť a nikto to od neho nevyžadoval, vďaka svojej nezlomnosti dokázal, že v lese sa dá hospodáriť naplno, bez holín a výraznejšieho presvetlenia, a bez toho, aby to bolo na úkor prírody, zvýšených nákladov, či plnenia plánu. Jeho zásluhou je dnes prírode blízke hospodárenie uplatňované na výmere 2131,73 ha. Na jeho prácu nadviazal s rovnakým nasadením a entuziazmom jeho nasledovník Jaroslav Kovalčík, ktorý nás výberkovými lesmi sprevádzal. Veľká úcta, obdiv a rešpekt voči ich lesníckej práci.

I keď sa jedná o hospodárske lesy, v ktorých sa ťaží, pohľad na nich je neštandardne neobvykle príjemný. To, že sa tu pravidelne hospodári návštevník takmer nepostrehne. Vo výberkovom lese sú na malej ploche zastúpené dreviny rôzneho veku, výšky a hrúbky, rovnako ako v prírodnom lese. Dokonca niektoré scenérie vďaka podobnosti odrážajú záblesky zákutí pralesa, pripomínajú jeho štádiá dorastania a optima.

Lesný celok Smolnícka Osada sa nachádza vo východnej časti Slovenského rudohoria vo Volovských vrchoch v okrese Gelnica, nad obcou Smolnícka Huta. Geologický podklad tvorí fylit, rula  a porfýr, najvyšší vrchol je Kloptáň (1154 m n. m.). Drevinovú skladbu tvorí buk lesný 48%, jedľa biela 28%,  smrek obyčajný 15%, borovica 5%, javor horský 2%, smrekovec opadavý 0,5% a ostatné dreviny 1,5 %. Lesy Smolníckej Osady patria pod správu Lesov SR, o. z. Košice, lesná správa Smolník. Smolnícka Osada je prvým a najväčším objektom Pro Silva na Slovensku. Pro Silva Slovakia od r. 2000 zastupuje Slovensko v Pro Silva Europe, čo je hnutie, ktoré vzniklo v r. 1989 v Slovinsku a zastrešuje lesníkov z 25 krajín Európy, ktorí obhospodarujú les prírode blízkym spôsobom.

Smolnícka Osada je najväčší, a zatiaľ sa pokladá za najlepší príklad v rámci celého Slovenska, ktorý dokazuje, že je reálne možné les intenzívne využívať a zároveň zachovať ekosystém lesa takmer bez poškodenia. Tu „na počudovanie“ lesníci dokážu „nezlučiteľné“, a to pestovať les a citlivo ho ťažiť, pričom netrpí vzhľad krajiny a lesný ekosystém a biotopy si zachovávajú funkčnosť. Ak by to človek nevidel na vlastné oči, neuverí. Žiadne rúbaniská, holiny a veľké odlesnené plochy. Navyše výsledky spracovania údajov lesnej hospodárskej evidencie v porovnaní s klasickým „rúbaňovým“ spôsobom dokazujú, že sa jedná aj o ekonomicky najvýhodnejší spôsob obhospodarovania lesa. Utopia? Nie realita!

Prírode blízke znamená v súčasnom ponímaní prírode podobné – čiže nie totožné, ale s určitými odchýlkami. Takéto hospodárenie v lese sa zaoberá úrovňou jednotlivého stromu, takže lesník pracuje doslova s každým jedným stromom. Každému stromu je umožnené, aby splnil svoje poslanie v poraste. V prírodnom lese dospelý strom odumiera a rozpadá sa, v lese obhospodarovanom prírode blízkym spôsobom sa strom vyťaží, keď má cieľovú hrúbku. Vek stromov tu stráca význam, hospodár čaká, kým nie je strom dostatočne hrubý, resp. rubne zrelý, čo každému jedincovi trvá podľa podmienok prostredia rôznu dobu. Prírodné procesy sa nepotláčajú, ale využíva sa ich pôsobenie na dosiahnutie cieľa. Lesník s nimi spolupracuje, dopĺňa ich  a usmerňuje. Ťažbou nevznikajú súvislé odlesnené plochy, les ma mozaikovitú štruktúru ako prírodný les. Nachádzajú sa tu stromy v troch základných výškových úrovniach staré veľmi hrubé, rôzne hrubé dospelé stromy, mladé tenké stromčeky, či množstvo semenáčikov. Hospodár systematicky zasahuje do všetkých vrstiev porastu. Necháva prirodzene prebehnúť konkurenčný boj medzi mladými stromčekmi, pričom si príroda sama vyberie geneticky najživotaschopnejších jedincov do nasledujúcej generácie stromov v poraste. Ďalej lesník usmerňuje tok svetla, a teda tok energie v lese. Musí predvídať a na správnom mieste rozpojiť koruny stromov hornej vrstvy zápoja. Buď svetlu umožní prienik, alebo ho reguluje, podľa cieľa, ktorý chce dosiahnuť. Svetlo znamená pre stromy živiny z fotosyntézy, teda rast a prosperovanie. To, že sa zvýši prísun svetla do strednej a spodnej vrstvy, spôsobí, že stromy zhrubnú a podporí sa rast semenáčikov, tzv. prirodzeného zmladenia. Dôležitými zásadami je zachovanie a zvyšovanie stability lesného porastu a trvalosť jeho drevnej produkcie. Z porastu sa odstraňujú kmene, ktoré prekážajú v raste najkvalitnejším stromom a choré stromy. V takomto lese majú svoje miesto taktiež stromy ponechané na prirodzené dožitie, teda kým prirodzene nedosiahnu svoj fyziologický vek a neodumrú. Pán Kovalčík nám s hrdosťou vo svojich porastoch ukazoval majestátnu jedľu na dožitie a teší sa, že  bude môcť v budúcnosti ukázať svojim vnúčatám ako vyzerá „poriadna“ jedľa. Taktiež sa tu nachádzajú zlomené kmene stromov, či ponechané vývraty po veternej kalamite. Tým sa les obohacuje o mŕtve drevo. Prítomnosť veľkého množstva mŕtveho dreva je jedným z charakteristických znakov prírodného lesa, a nedostatkový biotop v bežných hospodárskych lesoch.

Súčasná doba si žiada zmenu smerom k trvaloudržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a zachovaniu všetkých ekosystémových služieb, ktoré les poskytuje, t. s. tlmenie klimatickej zmeny, zadržiavanie vody v krajine, ochrana proti erózii, estetická a rekreačná funkcia, atď. Výberkový spôsob hospodárenia predstavuje cestu lesa, ktorou by sa malo lesníctvo nielen v národných parkoch vybrať.  Vyžaduje si to zmenu v myslení predovšetkým lesníckych predstaviteľov, hľadanie možností a vytvorenie podmienok na jeho realizáciu. Zatiaľ sú to prvé lastovičky, pozitívne príklady pre ostatných, ktoré by mali nasledovať ostatní. Po návšteve lesov v Smolníckej Osade, chceme veriť, že takýchto výberkových lesov  bude pribúdať a raz ich bude na Slovensku väčšina.

Text a foto: Zuzana Bartušová