Výskyt boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum) registrujeme  v území Národného parku Poloniny už od r. 1984 na lokalite Valaškovce, v k. ú. vysídlenej obce Zvala. Lokalita sa nachádza v blízkosti bezmenného vodného toku, ktorý je ľavostranným prítokom vodohospodársky významného vodného toku Stružnica, ten sa vlieva do VN Starina.  V r. 1993 bol v rámci inventarizačného výskumu synantropnej vegetácie BR Východné Karpaty tento druh vymapovaný na súvislej ploche cca 10 x 5 m, tzn. 50 m² (100% pokrytie, 2 m výška). Postupne sa jeho populácia začala rozpínať a roztiahla sa až na plochu 10x30m. V tom období ešte nebol dostatok informácií o plošnom výskyte druhu a jeho inváznom správaní, nepokladal sa za hrozbu. Po komplexnom vyhodnotení dát si vedecká obec uvedomila potencionálne nebezpečenstvo. Preto sa už od polovice 90. – tych rokov 20. storočia uskutočňujú cielené manažmentové zásahy na jeho potlačenie. Lokalitu začala Správa NP Poloniny intenzívne nepretržite monitorovať  a pravidelne každoročne vykonávať opatrenia na zlepšenie stavu. Jedná sa o „neviditeľnú“ prácu, časovo zdĺhavú, finančne náročnú, ktorá si vyžaduje značnú mieru trpezlivosti. Po odbornej stránke dbáme na to, aby boli na odstraňovanie invázneho druhu použité také spôsoby, ktoré sú pre tento druh najúčinnejšie a aby sa vykonávali v súlade s jeho biologickými vlastnosťami. Jedná sa o „beh na dlhú trať“, ale v súčasnosti môžeme konštatovať, že miestnu populáciu boľševníka vo Zvale máme „pod kontrolou“.

Boľševník obrovský v území NP odstraňujeme mechanicky. Lokalita sa nachádza v území národného parku, pri vodnom toku a v pásme hygienickej ochrany zdroja pitnej vody VN Starina, takže sme museli vylúčiť chemický spôsob. Vzhľadom na zdravotné riziká je žiadúce používať pri likvidácii boľševníka vhodný ochranný odev, ktorý nenasaje a neprepustí nebezpečné šťavy z rastliny, a ďalšie ochranné pomôcky, ako sú ochranné okuliare alebo tvárový štít a prípadne aj respirátor. No i napriek tomu už došlo k prípadom poranenia pracovníkov vykonávajúcich zásah. V prípade, ak sú rastliny menšieho vzrastu, nemajú až takú silu, tak pri skúsenej manipulácii nie je nevyhnutný ochranný odev.

Mechanické odstránenie vykonávame pred vysemenením rastliny (ideálne v prvej polovici mája). Sekaním odstraňujeme vegetatívne orgány, teda listové ružice, čím bránime rastline fotosyntetizovať, a tým ju oslabíme. Jeho účinok je obmedzený, pretože rastlina má vysokú regeneračnú schopnosť a dokáže znovu vyrásť z koreňov. Jednotlivé rastliny, prídeme následné počas druhej návštevy lokality vo vegetačnej sezóne celé vykopať, pričom sa snažíme vyryť hlavu koreňa v hĺbke najmenej 20 cm rýľom. Vykopané kusy koreňov rozsekáme na kúsky, tie likvidujeme spálením. U jednotlivých rastlín odsekávame prípadné vykvitnuté okolíky, je však potrebné okolíky zlikvidovať, aby potom pohodené na poli zotrvačnosťou nevysemenili. Takto sme v uplynulých dňoch mechanickou likvidáciou vykopali vo Zvale 25 ks koreňov rastlín a odstránili 2 ks okolíkov s plodmi. Nutné je dohliadnuť, aby nedošlo k vysemeneniu ani jednej rastliny. Vzhľadom na náročnosť likvidácie bolševníka je veľmi dôležitá maximálna prevencia, spočívajúca v starostlivej likvidácii všetkých osamelých jedincov, ktorí by mohli založiť novú enklávu, a v kontrole rizikových stanovísk, kde by sa boľševník mohol uchytiť.  Vždy je nutné pamätať na to, že nestačí výskyt rastliny potlačiť, ak sa nemá celá kalamita opakovať. Je nutné viesť boj až do posledného boľševníka a aj po totálnom víťazstve je nevyhnutné ešte minimálne 10 rokov oblasť starostlivo strážiť, čím sa vylúči možnosť ich opätovného výskytu. Boľševník je druh rozmnožujúci sa generatívne (semenami), vytvára v pôde zásobu semien – semennú banku, tie si udržujú klíčivosť po dobu asi 5 rokov.

admin